Fraseboek

af Verlede tyd van modale werkwoorde 2   »   uk Модальні дієслова у минулому 2

88 [agt en tagtig]

Verlede tyd van modale werkwoorde 2

Verlede tyd van modale werkwoorde 2

88 [вісімдесят вісім]

88 [visimdesyat visim]

Модальні дієслова у минулому 2

[Modalʹni diyeslova u mynulomu 2]

Kies hoe jy die vertaling wil sien:   
Afrikaans Oekraïns Speel Meer
My seun wou nie met die pop speel nie. Мі--син--- -от---б----ися-лял--ою. М-- с-- н- х---- б------- л------- М-й с-н н- х-т-в б-в-т-с- л-л-к-ю- ---------------------------------- Мій син не хотів бавитися лялькою. 0
M-----yn ---k--tiv--a-yt-s-- --a-ʹkoyu. M--- s-- n- k----- b-------- l--------- M-y- s-n n- k-o-i- b-v-t-s-a l-a-ʹ-o-u- --------------------------------------- Miy̆ syn ne khotiv bavytysya lyalʹkoyu.
My dogter wou nie sokker speel nie. Моя-д-чка -е хо-і----ра-- у --т-ол. М-- д---- н- х----- г---- у ф------ М-я д-ч-а н- х-т-л- г-а-и у ф-т-о-. ----------------------------------- Моя дочка не хотіла грати у футбол. 0
M-ya doch-- n- ---ti-a---at- - fut-ol. M--- d----- n- k------ h---- u f------ M-y- d-c-k- n- k-o-i-a h-a-y u f-t-o-. -------------------------------------- Moya dochka ne khotila hraty u futbol.
My vrou wou nie met my skaak speel nie. М-я ж---а-не--о---а грати --шах- з- м--ю. М-- ж---- н- х----- г---- в ш--- з- м---- М-я ж-н-а н- х-т-л- г-а-и в ш-х- з- м-о-. ----------------------------------------- Моя жінка не хотіла грати в шахи зі мною. 0
Mo---zhi----ne kh--ila --a-y-- sha--y-----no-u. M--- z----- n- k------ h---- v s----- z- m----- M-y- z-i-k- n- k-o-i-a h-a-y v s-a-h- z- m-o-u- ----------------------------------------------- Moya zhinka ne khotila hraty v shakhy zi mnoyu.
My kinders wou nie gaan stap nie. Мої-ді-- ----о-і-и-г-л---. М-- д--- н- х----- г------ М-ї д-т- н- х-т-л- г-л-т-. -------------------------- Мої діти не хотіли гуляти. 0
M-i-----y--e k-ot-l--hu----y. M--- d--- n- k------ h------- M-i- d-t- n- k-o-i-y h-l-a-y- ----------------------------- Moï dity ne khotily hulyaty.
Hulle wou nie die kamer opruim nie. Вон---е---ті-- пр--р--- -і-н-т-. В--- н- х----- п------- к------- В-н- н- х-т-л- п-и-р-т- к-м-а-у- -------------------------------- Вони не хотіли прибрати кімнату. 0
Von---e -hot-l- pr-brat---imna--. V--- n- k------ p------- k------- V-n- n- k-o-i-y p-y-r-t- k-m-a-u- --------------------------------- Vony ne khotily prybraty kimnatu.
Hulle wou nie gaan slaap nie. Вони--- -о-і-- --- --а--. В--- н- х----- й-- с----- В-н- н- х-т-л- й-и с-а-и- ------------------------- Вони не хотіли йти спати. 0
V--y -- khoti-y--̆t--s-a-y. V--- n- k------ y--- s----- V-n- n- k-o-i-y y-t- s-a-y- --------------------------- Vony ne khotily y̆ty spaty.
Hy mag nie roomys geëet het nie. Йом--н- -ож------о їс-- м---з-ва. Й--- н- м---- б--- ї--- м-------- Й-м- н- м-ж-а б-л- ї-т- м-р-з-в-. --------------------------------- Йому не можна було їсти морозива. 0
Y̆o----- -o--na ---- ï-t----r-zyv-. Y---- n- m----- b--- i---- m-------- Y-o-u n- m-z-n- b-l- i-s-y m-r-z-v-. ------------------------------------ Y̆omu ne mozhna bulo ïsty morozyva.
Hy mag nie sjokolade geëet het nie. Й-му-----ожна-б-ло-ї---------ад. Й--- н- м---- б--- ї--- ш------- Й-м- н- м-ж-а б-л- ї-т- ш-к-л-д- -------------------------------- Йому не можна було їсти шоколад. 0
Y̆--u -- mo--n---ul---̈s-- s-okola-. Y---- n- m----- b--- i---- s-------- Y-o-u n- m-z-n- b-l- i-s-y s-o-o-a-. ------------------------------------ Y̆omu ne mozhna bulo ïsty shokolad.
Hy mag nie lekkergoed geëet het nie. Й--- н-----на -ул- --т--ц----о-. Й--- н- м---- б--- ї--- ц------- Й-м- н- м-ж-а б-л- ї-т- ц-к-р-к- -------------------------------- Йому не можна було їсти цукерок. 0
Y---u--e-mo-h-a --l- ïsty-t-ukerok. Y---- n- m----- b--- i---- t-------- Y-o-u n- m-z-n- b-l- i-s-y t-u-e-o-. ------------------------------------ Y̆omu ne mozhna bulo ïsty tsukerok.
Ek mag vir iets gewens het. Я-мі--/ м-гла--------б-ж-ти. Я м-- / м---- щ--- з-------- Я м-г / м-г-а щ-с- з-б-ж-т-. ---------------------------- Я міг / могла щось забажати. 0
Y- m-- / -------hch-s---abaz----. Y- m-- / m---- s------ z--------- Y- m-h / m-h-a s-c-o-ʹ z-b-z-a-y- --------------------------------- YA mih / mohla shchosʹ zabazhaty.
Ek mag vir my ’n rok gekoop het. Я м-г-/ мог-а-ку--т- -о-і-од--. Я м-- / м---- к----- с--- о---- Я м-г / м-г-а к-п-т- с-б- о-я-. ------------------------------- Я міг / могла купити собі одяг. 0
YA --h /--o-la --p------b- o--a-. Y- m-- / m---- k----- s--- o----- Y- m-h / m-h-a k-p-t- s-b- o-y-h- --------------------------------- YA mih / mohla kupyty sobi odyah.
Ek mag vir my ’n sjokolade gevat het. Я -іг-- --гла уз------б--цу-ерк-. Я м-- / м---- у---- с--- ц------- Я м-г / м-г-а у-я-и с-б- ц-к-р-у- --------------------------------- Я міг / могла узяти собі цукерку. 0
YA---h / m-h-- uz-a-- -o-- ts-ker--. Y- m-- / m---- u----- s--- t-------- Y- m-h / m-h-a u-y-t- s-b- t-u-e-k-. ------------------------------------ YA mih / mohla uzyaty sobi tsukerku.
Mag jy in die vliegtuig rook? Т-б--можн- було -у--т- в л--а-у? Т--- м---- б--- к----- в л------ Т-б- м-ж-а б-л- к-р-т- в л-т-к-? -------------------------------- Тобі можна було курити в літаку? 0
T-b- -o-hna ---o--u-y-y v-litak-? T--- m----- b--- k----- v l------ T-b- m-z-n- b-l- k-r-t- v l-t-k-? --------------------------------- Tobi mozhna bulo kuryty v litaku?
Mag jy in die hospitaal bier drink? То-- мо----б--о---ти-в л-к-рн--пи--? Т--- м---- б--- п--- в л------ п---- Т-б- м-ж-а б-л- п-т- в л-к-р-і п-в-? ------------------------------------ Тобі можна було пити в лікарні пиво? 0
T--i -o-hna bu-o-p--y---li--r---p-vo? T--- m----- b--- p--- v l------ p---- T-b- m-z-n- b-l- p-t- v l-k-r-i p-v-? ------------------------------------- Tobi mozhna bulo pyty v likarni pyvo?
Mag jy die hond in die hotel saamneem? Т--- --ж-а-б-л---з-----о--к----г--е--? Т--- м---- б--- в---- с----- в г------ Т-б- м-ж-а б-л- в-я-и с-б-к- в г-т-л-? -------------------------------------- Тобі можна було взяти собаку в готель? 0
T-bi m-zhn---u----zy-t- -o-a-u----o-elʹ? T--- m----- b--- v----- s----- v h------ T-b- m-z-n- b-l- v-y-t- s-b-k- v h-t-l-? ---------------------------------------- Tobi mozhna bulo vzyaty sobaku v hotelʹ?
In die vakansie mag die kinders laat uitgebly het. Н- ка-ік--а- --т- м-г-- -ов-о-----ш-т--------орі. Н- к-------- д--- м---- д---- з--------- н------- Н- к-н-к-л-х д-т- м-г-и д-в-о з-л-ш-т-с- н-д-о-і- ------------------------------------------------- На канікулах діти могли довго залишатися надворі. 0
Na -anik-l-kh --t- mohly dov-----l-s-aty--a n-d----. N- k--------- d--- m---- d---- z----------- n------- N- k-n-k-l-k- d-t- m-h-y d-v-o z-l-s-a-y-y- n-d-o-i- ---------------------------------------------------- Na kanikulakh dity mohly dovho zalyshatysya nadvori.
Hulle mag lank in die werf gespeel het. В--и ----- -о-го гр-ти-у-дв-рі. В--- м---- д---- г---- у д----- В-н- м-г-и д-в-о г-а-и у д-о-і- ------------------------------- Вони могли довго грати у дворі. 0
V-n---ohl- dov-- h-a-y - --o--. V--- m---- d---- h---- u d----- V-n- m-h-y d-v-o h-a-y u d-o-i- ------------------------------- Vony mohly dovho hraty u dvori.
Hulle mag laat wakker gebly het. В----могли ---го -е -пати. В--- м---- д---- н- с----- В-н- м-г-и д-в-о н- с-а-и- -------------------------- Вони могли довго не спати. 0
V-n- mo-ly -o-h------p--y. V--- m---- d---- n- s----- V-n- m-h-y d-v-o n- s-a-y- -------------------------- Vony mohly dovho ne spaty.

Wenke teen vergeet

Dis nie altyd maklik om te leer nie. Selfs wanneer dit pret is, kan dit vermoeiend wees. Maar ons is bly wanneer ons iets geleer het. Ons is trots op onsself en ons vordering. Ongelukkig kan ons vergeet wat ons geleer het. Dit is veral dikwels by tale ’n probleem. Die meeste van ons leer op skool een of meer tale. Na die skooljare gaan dié kennis dikwels verlore. Ons praat skaars nog die taal. Ons moedertaal oorheers meestal ons daaglikse lewe. Baie vreemde tale word net tydens vakansies gebruik. Maar as die kennis nie gereeld geaktiveer word nie, gaan dit verlore. Ons brein het oefening nodig. ’n Mens kan sê dit werk soos ’n spier. Die spier moet oefening kry, anders word dit swakker. Maar daar is maniere om te keer dat ’n mens vergeet. Die belangrikste is om wat jy geleer het herhaaldelik te gebruik. Vaste roetines kan daarmee help. Jy kan ’n klein roetine vir verskillende dae van die week beplan. Maandae kan jy byvoorbeeld ’n boek in die vreemde taal lees. Luister op Woensdae na ’n buitelandse radiostasie. Vrydae kan jy ’n dagboek in die vreemde taal hou. So wissel jy tussen lees, hoor en skryf. Daardeur word die kennis op verskillende maniere geaktiveer. Die oefeninge hoef nie lank aan te hou nie; ’n halfuur is genoeg. Maar dis belangrik dat jy gereeld oefen! Studies bewys dat wat jy leer vir dekades in die brein bly. Dit moet moet net weer uit die laai gehaal word…