Frazlibro

eo Aŭtopaneo   »   bg Автомобилна авария

39 [tridek naŭ]

Aŭtopaneo

Aŭtopaneo

39 [трийсет и девет]

39 [triyset i devet]

Автомобилна авария

[Avtomobilna avariya]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto bulgaro Ludu Pli
Kie estas la plej proksima benzinejo? Къде - -а--------та ---зиност--ция? К--- е н----------- б-------------- К-д- е н-й-б-и-к-т- б-н-и-о-т-н-и-? ----------------------------------- Къде е най-близката бензиностанция? 0
K--- -- nay-bli-kat- ---zi-os---t---a? K--- y- n----------- b---------------- K-d- y- n-y-b-i-k-t- b-n-i-o-t-n-s-y-? -------------------------------------- Kyde ye nay-blizkata benzinostantsiya?
Mi havas malŝvelintan pneŭon. Им---сп-ка----ума. И--- с------ г---- И-а- с-у-а-а г-м-. ------------------ Имам спукана гума. 0
I--m-sp----- ----. I--- s------ g---- I-a- s-u-a-a g-m-. ------------------ Imam spukana guma.
Ĉu vi povas ŝanĝi la pneŭon? Мо-ете -и--а--м--ите колелот-? М----- л- д- с------ к-------- М-ж-т- л- д- с-е-и-е к-л-л-т-? ------------------------------ Можете ли да смените колелото? 0
M--h-te l------m-nite --le----? M------ l- d- s------ k-------- M-z-e-e l- d- s-e-i-e k-l-l-t-? ------------------------------- Mozhete li da smenite koleloto?
Mi bezonas kelkajn litrojn da dizeloleo. Трябват-ми-няко----л---а--и-е-. Т------ м- н------ л---- д----- Т-я-в-т м- н-к-л-о л-т-а д-з-л- ------------------------------- Трябват ми няколко литра дизел. 0
T-y-b--t-mi-nya--lko -it----i---. T------- m- n------- l---- d----- T-y-b-a- m- n-a-o-k- l-t-a d-z-l- --------------------------------- Tryabvat mi nyakolko litra dizel.
Mi ne plu havas benzinon. Н-м---пове-е --нзи-. Н---- п----- б------ Н-м-м п-в-ч- б-н-и-. -------------------- Нямам повече бензин. 0
N---a----ve--- -enz--. N----- p------ b------ N-a-a- p-v-c-e b-n-i-. ---------------------- Nyamam poveche benzin.
Ĉu vi havas kanistron? И---е л-----е--н- т-б-? И---- л- р------- т---- И-а-е л- р-з-р-н- т-б-? ----------------------- Имате ли резервна туба? 0
Im--- -- rez--vn--tu-a? I---- l- r------- t---- I-a-e l- r-z-r-n- t-b-? ----------------------- Imate li rezervna tuba?
Kie mi povas telefoni? К----м--- д---е --а-- по---л--о-? К--- м--- д- с- о---- п- т------- К-д- м-г- д- с- о-а-я п- т-л-ф-н- --------------------------------- Къде мога да се обадя по телефон? 0
Kyd--m--a da-s- -ba--- po-t-l----? K--- m--- d- s- o----- p- t------- K-d- m-g- d- s- o-a-y- p- t-l-f-n- ---------------------------------- Kyde moga da se obadya po telefon?
Mi bezonas aŭtotrenan servon. Т-ябв--м- „Пътн- по----. Т----- м- „----- п------ Т-я-в- м- „-ъ-н- п-м-щ-. ------------------------ Трябва ми „Пътна помощ”. 0
Trya--a mi --y--a po---hc-”. T------ m- „----- p--------- T-y-b-a m- „-y-n- p-m-s-c-”- ---------------------------- Tryabva mi „Pytna pomoshch”.
Mi serĉas riparejon. Тъ--- р-б-тилн--а. Т---- р----------- Т-р-я р-б-т-л-и-а- ------------------ Търся работилница. 0
Ty--y- -ab--i-nit--. T----- r------------ T-r-y- r-b-t-l-i-s-. -------------------- Tyrsya rabotilnitsa.
Akcidento okazis. С-у----е -л-п-л-ка. С---- с- з--------- С-у-и с- з-о-о-у-а- ------------------- Случи се злополука. 0
Sl-c-i se-zl-po---a. S----- s- z--------- S-u-h- s- z-o-o-u-a- -------------------- Sluchi se zlopoluka.
Kie estas la plej proksima telefono? К-д- е--а--бли-к--- -е-еф--? К--- е н----------- т------- К-д- е н-й-б-и-к-я- т-л-ф-н- ---------------------------- Къде е най-близкият телефон? 0
K--e-ye -----li-kiy-t--e---o-? K--- y- n------------ t------- K-d- y- n-y-b-i-k-y-t t-l-f-n- ------------------------------ Kyde ye nay-blizkiyat telefon?
Ĉu vi havas kun vi poŝtelefonon? И-а-- -- -о-иле- ---е-о----- ---е --? И---- л- м------ т------ с-- с--- с-- И-а-е л- м-б-л-н т-л-ф-н с-с с-б- с-? ------------------------------------- Имате ли мобилен телефон със себе си? 0
Imate li--ob---n---l-f-- -ys-s--- -i? I---- l- m------ t------ s-- s--- s-- I-a-e l- m-b-l-n t-l-f-n s-s s-b- s-? ------------------------------------- Imate li mobilen telefon sys sebe si?
Ni bezonas helpon. Т---ва -и по-о-. Т----- н- п----- Т-я-в- н- п-м-щ- ---------------- Трябва ни помощ. 0
Tr---va n- pom-s-ch. T------ n- p-------- T-y-b-a n- p-m-s-c-. -------------------- Tryabva ni pomoshch.
Voku kuraciston! И---ка--- -е---! И-------- л----- И-в-к-й-е л-к-р- ---------------- Извикайте лекар! 0
I-vik-y-e lek--! I-------- l----- I-v-k-y-e l-k-r- ---------------- Izvikayte lekar!
Voku la policon! Изви---т---ол-ц--! И-------- п------- И-в-к-й-е п-л-ц-я- ------------------ Извикайте полиция! 0
I-v-----e -olit----! I-------- p--------- I-v-k-y-e p-l-t-i-a- -------------------- Izvikayte politsiya!
Viajn dokumentojn, mi petas. До-------те--и- -оля. Д---------- В-- м---- Д-к-м-н-и-е В-, м-л-. --------------------- Документите Ви, моля. 0
Dokume-tite-Vi- ---ya. D---------- V-- m----- D-k-m-n-i-e V-, m-l-a- ---------------------- Dokumentite Vi, molya.
Vian stirpermesilon, mi petas. Шоф-о-с--та Ви к-ижка- м-ля. Ш---------- В- к------ м---- Ш-ф-о-с-а-а В- к-и-к-, м-л-. ---------------------------- Шофьорската Ви книжка, моля. 0
S--fьo--kat--Vi-k--zh----m-l-a. S----------- V- k------- m----- S-o-ь-r-k-t- V- k-i-h-a- m-l-a- ------------------------------- Shofьorskata Vi knizhka, molya.
Vian aŭtoidentigilon, mi petas. До--м-н--те-н- -в--м--и--- -о-я. Д---------- н- а---------- м---- Д-к-м-н-и-е н- а-т-м-б-л-, м-л-. -------------------------------- Документите на автомобила, моля. 0
Dok----tite -a----omo-il-, m--ya. D---------- n- a---------- m----- D-k-m-n-i-e n- a-t-m-b-l-, m-l-a- --------------------------------- Dokumentite na avtomobila, molya.

La lingvotalenta bebo

Eĉ antaŭ ol ili kapablas paroli, la beboj scias multe pri lingvoj. Tion montris diversaj eksperimentoj. La disvolviĝon de la infanoj oni esploras en specialaj porbebaj laboratorioj. Tiuokaze ankaŭ esploriĝas kiel la infanoj lernas lingvojn. La beboj estas evidente pli inteligentaj ol ni opiniis ĝis nun. Ekde sia sesmonatiĝo ili havas multajn lingvajn kapablojn. Ili rekonas ekzemple sian gepatran lingvon. La francaj kaj germanaj beboj malsame reagas aŭdante iujn sonojn. Malsamaj akcentaj ŝablonoj produktas diferencan konduton. La beboj havas do senton pri la akcento de sia lingvo. La tre junaj infanoj ankaŭ povas memorigi plurajn vortojn. La gepatroj tre gravas por la lingva disvolviĝo de la beboj. Ĉar la beboj bezonas interagon ekde la naskiĝo. Ili volas komuniki kun panjo kaj paĉjo. Sed la interagon devas akompani pozitivaj emocioj. La gepatroj ne devas esti streĉitaj parolante kun sia bebo. Estas ankaŭ malbone kiam ili nur tre malmulte parolas kun ĝi. La streĉiĝo aŭ la silento povas havi negativajn sekvojn por la beboj. Ilia lingva disvolviĝo povas esti malfavore influita. Sed la beboj jam eklernas en la ventro! Ili reagas al la parolo eĉ antaŭ sia naskiĝo. Ili povas precize percepti akustikajn signalojn. Post la naskiĝo ili rekonas tiujn signalojn denove. La naskiĝontaj infanoj ankaŭ lernas la ritmojn de la lingvoj. La beboj povas jam en la ventro aŭdi la voĉon de sia patrino. Oni do jam povas paroli al naskiĝontaj infanoj. Sed tion oni ne troigu… La infano ankoraŭ havos sufiĉe da tempo por praktiki post la naskiĝo!