Frazlibro

eo Is-tempo de la modalverboj 2   »   sk Minulý čas modálnych slovies 2

88 [okdek ok]

Is-tempo de la modalverboj 2

Is-tempo de la modalverboj 2

88 [osemdesiatosem]

Minulý čas modálnych slovies 2

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto slovaka Ludu Pli
Mia filo ne volis pupludi. Mô- s-- s- n------ h--- s b------. Môj syn sa nechcel hrať s bábikou. 0
Mia filino ne volis futballudi. Mo-- d---- n------- h--- f-----. Moja dcéra nechcela hrať futbal. 0
Mia edzino ne volis ŝakludi kun mi. Mo-- ž--- s- m--- n------- h--- š---. Moja žena so mnou nechcela hrať šach. 0
Miaj gefiloj ne volis promeni. Mo-- d--- s- n------- p---------. Moje deti sa nechceli prechádzať. 0
Ili ne volis ordigi la ĉambron. Ne------ u------ i---. Nechceli upratať izbu. 0
Ili ne volis enlitiĝi. Ne------ í-- d- p------. Nechceli ísť do postele. 0
Li ne rajtis manĝi glaciaĵon. Ne---- j--- z-------. Nesmel jesť zmrzlinu. 0
Li ne rajtis manĝi ĉokoladon. Ne---- j--- č-------. Nesmel jesť čokoládu. 0
Li ne rajtis manĝi bonbonojn. Ne---- j--- b------. Nesmel jesť bonbóny. 0
Mi rajtis deziri ion por mi. Mo--- s-- s- n---- ž----. Mohol som si niečo želať. 0
Mi rajtis aĉeti robon por mi. Mo--- s-- s- k---- š---. Mohla som si kúpiť šaty. 0
Mi rajtis preni pralinon por mi. Mo--- s-- s- v---- p-------. Mohol som si vziať pralinku. 0
Ĉu vi rajtis fumi en la aviadilo? Mo--- s- v l------- f-----? Mohol si v lietadle fajčiť? 0
Ĉu vi rajtis trinki bieron en la hospitalo? Mo--- s- v n-------- p-- p---? Mohol si v nemocnici piť pivo? 0
Ĉu vi rajtis kunpreni la hundon en la hotelon? Mo--- s- v---- p-- d- h-----? Mohol si vziať psa do hotela? 0
Dum la ferioj la infanoj rajtis longe resti ekstere. Ce- p-------- m---- d--- z----- d--- v----. Cez prázdniny mohli deti zostať dlho vonku. 0
Ili rajtis longe ludi en la korto. Mo--- s- d--- h--- n- d----. Mohli sa dlho hrať na dvore. 0
Ili rajtis longe resti vekaj. Mo--- z----- d--- h---. Mohli zostať dlho hore. 0

Konsiletoj kontraŭ la forgeso

Ne ĉiam facilas lerni. Eĉ se tio estas amuza, tio povas esti laciga. Sed lerninte ion, ni ĝojas. Ni fieras pri ni kaj niaj progresoj. Ni bedaŭrinde ankaŭ povas forgesi tion, kion ni lernas. Tio ofte estas problemo, aparte koncerne lingvojn. La plej multaj el ni lernas unu aŭ plurajn lingvojn en la lernejo. Tiu scio ofte perdiĝas post la lerneja tempo. Ni apenaŭ plu parolas tiun lingvon. En nia ĉiutaga vivo ĝenerale dominas nia gepatra lingvo. Multaj lingvoj plu uziĝas nur dum ferioj. Sed kiam scio ne estas regule aktivigita, ĝi perdiĝas. Nia cerbo bezonas trejnadon. Eblus diri ke ĝi funkcias kiel muskolo. Tiu muskolo ekzercendas, alikaze ĝi pli malfortiĝas. Sed estas rimedoj por malhelpi la forgeson. Plej gravas reuzadi la lernitaĵon. Tiucele povas helpi fiksita ritaro. Oni povas plani malgrandan programon por malsamaj semajntagoj. Lunde, oni legu ekzemple libron en la fremda lingvo. Merkrede, oni aŭskultu eksterlandan radiostacion. Vendrede, oni poste skribu taglibron en la fremda lingvo. Tiumaniere, oni alterne legas, aŭdas kaj skribas. La scion oni sekve aktivigas diversmaniere. Ĉiuj tiuj ekzercoj ne bezonas longe daŭri, duonhoro sufiĉas. Sed gravas ke oni regule praktiku! Esploroj montras ke unufoja lernitaĵo jardekojn restas en la cerbo. Ĝi do nur reeligendas el sia tirkesto…