Frazlibro

eo Konjunkcioj 3   »   bg Съюзи 3

96 [naŭdek ses]

Konjunkcioj 3

Konjunkcioj 3

96 [деветдесет и шест]

96 [devetdeset i shest]

Съюзи 3

[Syyuzi 3]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto bulgaro Ludu Pli
Mi ellitiĝas ekde kiam la vekhorloĝo sonoras. А- с-а-ам, --м-б-----и-ъ- з-ънн-. А- с------ щ-- б--------- з------ А- с-а-а-, щ-м б-д-л-и-ъ- з-ъ-н-. --------------------------------- Аз ставам, щом будилникът звънне. 0
A--sta-a----hc-om-b--il----t z-y---. A- s------ s----- b--------- z------ A- s-a-a-, s-c-o- b-d-l-i-y- z-y-n-. ------------------------------------ Az stavam, shchom budilnikyt zvynne.
Mi laciĝas ekde kiam mi devas lerni. А- се ум-ря---,--ом --яб-- ----ч-. А- с- у-------- щ-- т----- д- у--- А- с- у-о-я-а-, щ-м т-я-в- д- у-а- ---------------------------------- Аз се уморявам, щом трябва да уча. 0
A- s- --oryava-, --c----t---b-a----u-h-. A- s- u--------- s----- t------ d- u---- A- s- u-o-y-v-m- s-c-o- t-y-b-a d- u-h-. ---------------------------------------- Az se umoryavam, shchom tryabva da ucha.
Mi ĉesos labori ekde mia 60jariĝo. Аз ----пр---а--а--т-, щом---ана -а---. А- щ- с--- д- р------ щ-- с---- н- 6-- А- щ- с-р- д- р-б-т-, щ-м с-а-а н- 6-. -------------------------------------- Аз ще спра да работя, щом стана на 60. 0
A- s--he s--- -a -a-otya, s----m -t--a----6-. A- s---- s--- d- r------- s----- s---- n- 6-- A- s-c-e s-r- d- r-b-t-a- s-c-o- s-a-a n- 6-. --------------------------------------------- Az shche spra da rabotya, shchom stana na 60.
Kiam vi vokos? К-га--е-се об-д-т--по-тел-ф-на? К--- щ- с- о------ п- т-------- К-г- щ- с- о-а-и-е п- т-л-ф-н-? ------------------------------- Кога ще се обадите по телефона? 0
K--a--h--e s- -b---te-po ---ef---? K--- s---- s- o------ p- t-------- K-g- s-c-e s- o-a-i-e p- t-l-f-n-? ---------------------------------- Koga shche se obadite po telefona?
Ekde kiam mi havos momenton. Щ-м----м --к--д- ---м-. Щ-- и--- с------ в----- Щ-м и-а- с-к-н-а в-е-е- ----------------------- Щом имам секунда време. 0
S--h-m imam---k-nd- v-em-. S----- i--- s------ v----- S-c-o- i-a- s-k-n-a v-e-e- -------------------------- Shchom imam sekunda vreme.
Li vokas ekde kiam li havas iom da tempo. Т-й -- с- --ад- п--т----о-а----- -м- -а----в----. Т-- щ- с- о---- п- т-------- щ-- и-- м---- в----- Т-й щ- с- о-а-и п- т-л-ф-н-, щ-м и-а м-л-о в-е-е- ------------------------------------------------- Той ще се обади по телефона, щом има малко време. 0
To- s---- ----b--i----t-le----,---chom --a ---ko --e--. T-- s---- s- o---- p- t-------- s----- i-- m---- v----- T-y s-c-e s- o-a-i p- t-l-f-n-, s-c-o- i-a m-l-o v-e-e- ------------------------------------------------------- Toy shche se obadi po telefona, shchom ima malko vreme.
Kiom longe vi laboros? К---о-вр-м--щ--раб-----? К---- в---- щ- р-------- К-л-о в-е-е щ- р-б-т-т-? ------------------------ Колко време ще работите? 0
Kolk--vreme -hc--------it-? K---- v---- s---- r-------- K-l-o v-e-e s-c-e r-b-t-t-? --------------------------- Kolko vreme shche rabotite?
Mi laboros tiom longe kiom mi povos. Аз--е---б-тя,----а-- м-га. А- щ- р------ д----- м---- А- щ- р-б-т-, д-к-т- м-г-. -------------------------- Аз ще работя, докато мога. 0
A--shch----b-t--, d--at--mo--. A- s---- r------- d----- m---- A- s-c-e r-b-t-a- d-k-t- m-g-. ------------------------------ Az shche rabotya, dokato moga.
Mi laboros tiom longe kiom mi sanos. Аз-щ- р-б---- --кат--с-м -----. А- щ- р------ д----- с-- з----- А- щ- р-б-т-, д-к-т- с-м з-р-в- ------------------------------- Аз ще работя, докато съм здрав. 0
A- s-ch- rab--y-- d-ka-o-sy- -dr-v. A- s---- r------- d----- s-- z----- A- s-c-e r-b-t-a- d-k-t- s-m z-r-v- ----------------------------------- Az shche rabotya, dokato sym zdrav.
Li kuŝas en lito anstataŭ labori. Т-й -е---- ле---то,-----т- д---а----. Т-- л--- в л------- в----- д- р------ Т-й л-ж- в л-г-о-о- в-е-т- д- р-б-т-. ------------------------------------- Той лежи в леглото, вместо да работи. 0
T-- ----- --leglo-o- v---t- ---ra-ot-. T-- l---- v l------- v----- d- r------ T-y l-z-i v l-g-o-o- v-e-t- d- r-b-t-. -------------------------------------- Toy lezhi v legloto, vmesto da raboti.
Ŝi legas la gazeton anstataŭ kuiri. Т- ч-т--в---ни-- --е--- да сг-т-и. Т- ч--- в------- в----- д- с------ Т- ч-т- в-с-н-к- в-е-т- д- с-о-в-. ---------------------------------- Тя чете вестник, вместо да сготви. 0
T-a--h------st---- -mes-o d- s-ot-i. T-- c---- v------- v----- d- s------ T-a c-e-e v-s-n-k- v-e-t- d- s-o-v-. ------------------------------------ Tya chete vestnik, vmesto da sgotvi.
Li sidas en la drinkejo anstataŭ iri hejmen. Той--ед--- --ъчм--а, в--сто -а--- ---де в--щ-. Т-- с--- в к-------- в----- д- с- о---- в----- Т-й с-д- в к-ъ-м-т-, в-е-т- д- с- о-и-е в-ъ-и- ---------------------------------------------- Той седи в кръчмата, вместо да си отиде вкъщи. 0
T-y sed- - kr---ma--- vmes-- d--s- ---de v--shchi. T-- s--- v k--------- v----- d- s- o---- v-------- T-y s-d- v k-y-h-a-a- v-e-t- d- s- o-i-e v-y-h-h-. -------------------------------------------------- Toy sedi v krychmata, vmesto da si otide vkyshchi.
Laŭ mia scio, li loĝas ĉi-tie. Доко---то--н----то---и-ее-т-к. Д-------- з---- т-- ж---- т--- Д-к-л-о-о з-а-, т-й ж-в-е т-к- ------------------------------ Доколкото зная, той живее тук. 0
D-kolko-o-z-ay-,-t-----ive- -uk. D-------- z----- t-- z----- t--- D-k-l-o-o z-a-a- t-y z-i-e- t-k- -------------------------------- Dokolkoto znaya, toy zhivee tuk.
Laŭ mia scio, lia edzino malsanas. Д-----от---на-- ж--- му-е -о-н-. Д-------- з---- ж--- м- е б----- Д-к-л-о-о з-а-, ж-н- м- е б-л-а- -------------------------------- Доколкото зная, жена му е болна. 0
Dok---o-o--n-y-,-z---a-----e -ol--. D-------- z----- z---- m- y- b----- D-k-l-o-o z-a-a- z-e-a m- y- b-l-a- ----------------------------------- Dokolkoto znaya, zhena mu ye bolna.
Laŭ mia scio, li estas senlabora. До--лк-то зн-я, т---- -ез-аботе-. Д-------- з---- т-- е б---------- Д-к-л-о-о з-а-, т-й е б-з-а-о-е-. --------------------------------- Доколкото зная, той е безработен. 0
Do------o------,--o- y---------ten. D-------- z----- t-- y- b---------- D-k-l-o-o z-a-a- t-y y- b-z-a-o-e-. ----------------------------------- Dokolkoto znaya, toy ye bezraboten.
Se mi ne tro longe dormintus, mi estintus akurata. У-п-х ------а-е-щях-да-дой-- -ав-е--. У---- с-- и---- щ-- д- д---- н------- У-п-х с-, и-а-е щ-х д- д-й-а н-в-е-е- ------------------------------------- Успах се, иначе щях да дойда навреме. 0
U--a-h---, in--h-----hy--h--a------ ----eme. U----- s-- i----- s------- d- d---- n------- U-p-k- s-, i-a-h- s-c-y-k- d- d-y-a n-v-e-e- -------------------------------------------- Uspakh se, inache shchyakh da doyda navreme.
Se mi ne maltrafintus la buson, mi estintus akurata. И-п-с--х -в-о--с-- ин--е--------д---а -а-р-м-. И------- а-------- и---- щ-- д- д---- н------- И-п-с-а- а-т-б-с-, и-а-е щ-х д- д-й-а н-в-е-е- ---------------------------------------------- Изпуснах автобуса, иначе щях да дойда навреме. 0
Izpu---k--av----s-,--n---e-s-c-y--h-da -o----n-v-e-e. I-------- a-------- i----- s------- d- d---- n------- I-p-s-a-h a-t-b-s-, i-a-h- s-c-y-k- d- d-y-a n-v-e-e- ----------------------------------------------------- Izpusnakh avtobusa, inache shchyakh da doyda navreme.
Se mi ne vojerarintus, mi estintus akurata. Н--н-мер---пъ-я, иначе щ-х д--дой-- на--еме. Н- н------ п---- и---- щ-- д- д---- н------- Н- н-м-р-х п-т-, и-а-е щ-х д- д-й-а н-в-е-е- -------------------------------------------- Не намерих пътя, иначе щях да дойда навреме. 0
N- n---r--- p-t--- in--h----c-ya-- -- -o-da-n-vrem-. N- n------- p----- i----- s------- d- d---- n------- N- n-m-r-k- p-t-a- i-a-h- s-c-y-k- d- d-y-a n-v-e-e- ---------------------------------------------------- Ne namerikh pytya, inache shchyakh da doyda navreme.

Lingvo kaj matematiko

La penso kaj la lingvo konsistigas tuton. Ili influas sin reciproke. La lingvaj strukturoj markas la strukturojn de nia penso. En iuj lingvoj ekzemple ne ekzistas vortoj por nombroj. La parolantoj ne komprenas la koncepton de nombroj. Ankaŭ la matematiko kaj la lingvoj iel konsistigas tuton. La gramatikaj kaj matematikaj strukturoj ofte similas. Iuj esploristoj kredas ke ili ankaŭ simile traktiĝas. Ili pensas ke la parolcerbareo ankaŭ respondecas pri la matematiko. Ĝi povus helpi la cerbon efektivigi kalkulojn. Sed freŝaj esploroj kondukas al alia rezulto. Ili montras ke nia cerbo traktas la matematikon sen la parolo. Esploristoj pristudis tri virojn. La cerbo de tiuj subjektoj estis vundita. Rezulte, la parolcerbareo estis ankaŭ damaĝita. Tiuj viroj parolante havis grandajn problemojn. Ili ne plu povis formuli simplajn frazojn. Nek vortojn ili povis kompreni. Post la lingva testo, la viroj devis solvi kalkulajn problemojn. Iuj el tiuj matematikaj enigmoj estis tre kompleksaj. La subjektoj malgraŭe kapablis ilin solvi! La rezulto de tiu esploro estas tre interesa. Ĝi montras ke la matematiko ne estas kodita per vortoj. La lingvo kaj la matematiko eble havas la saman bazon. Ambaŭ traktiĝas de la sama areo. Sed la matematiko tiucele ne bezonas unue tradukiĝi en parolon. La lingvo kaj la matematiko eble evoluas ankaŭ kune… Kiam la cerbo estas finevoluigita, ili tiam ekzistas dise unu de la alia!