Frazlibro

eo Konjunkcioj 3   »   he ‫מילות חיבור 3‬

96 [naŭdek ses]

Konjunkcioj 3

Konjunkcioj 3

‫96 [תשעים ושש]‬

96 [tish\'im w\'shesh]

‫מילות חיבור 3‬

[milot xibur 3]

Elektu kiel vi volas vidi la tradukon:   
esperanto hebrea Ludu Pli
Mi ellitiĝas ekde kiam la vekhorloĝo sonoras. ‫-ני-ק- /-ה--אשר ה--------ו-- -צל-ל-‬ ‫--- ק- / ה כ--- ה---- ה----- מ------ ‫-נ- ק- / ה כ-ש- ה-ע-ן ה-ע-ר- מ-ל-ל-‬ ------------------------------------- ‫אני קם / ה כאשר השעון המעורר מצלצל.‬ 0
an--q--/-a-----a'as-er h--ha'o---ame'or-- me-sa--s-l. a-- q-------- k------- h------- h-------- m---------- a-i q-m-q-m-h k-'-s-e- h-s-a-o- h-m-'-r-r m-t-a-t-e-. ----------------------------------------------------- ani qam/qamah ka'asher hasha'on hame'orer metsaltsel.
Mi laciĝas ekde kiam mi devas lerni. ‫אני-מרגי--ע-י- / ה-כש-ני--ר---/ ה --מו--‬ ‫--- מ---- ע--- / ה כ---- צ--- / ה ל------ ‫-נ- מ-ג-ש ע-י- / ה כ-א-י צ-י- / ה ל-מ-ד-‬ ------------------------------------------ ‫אני מרגיש עייף / ה כשאני צריך / ה ללמוד.‬ 0
a-----r-is- ---f-ay-fa- -e----a-i t-ar----------a-------d. a-- m------ a---------- k-------- t--------------- l------ a-i m-r-i-h a-e-/-y-f-h k-s-e-a-i t-a-i-h-t-r-k-a- l-l-o-. ---------------------------------------------------------- ani margish ayef/ayefah keshe'ani tsarikh/tsrikhah lilmod.
Mi ĉesos labori ekde mia 60jariĝo. ‫--- --סיק---בוד--שאג-- -ג-ל ---ים--‬ ‫--- א---- ל---- כ----- ל--- ש----- ‬ ‫-נ- א-ס-ק ל-ב-ד כ-א-י- ל-י- ש-ש-ם- ‬ ------------------------------------- ‫אני אפסיק לעבוד כשאגיע לגיל שישים. ‬ 0
a-i-a---- l---------s-e'a----l--i---h-s-im. a-- a---- l------ k--------- l---- s------- a-i a-s-q l-'-v-d k-s-e-a-i- l-g-l s-i-h-m- ------------------------------------------- ani afsiq la'avod keshe'agia legil shishim.
Kiam vi vokos? ‫-------שר-- --‬ ‫--- ת---- / י-- ‫-ת- ת-ק-ר / י-‬ ---------------- ‫מתי תתקשר / י?‬ 0
matay---t-a-he---i-q-sh-i? m---- t------------------- m-t-y t-t-a-h-r-t-t-a-h-i- -------------------------- matay titqasher/titqashri?
Ekde kiam mi havos momenton. ‫---הי- ל- רג- פ-ו-.‬ ‫------ ל- ר-- פ----- ‫-ש-ה-ה ל- ר-ע פ-ו-.- --------------------- ‫כשיהיה לי רגע פנוי.‬ 0
k---e--ieh----r--a -anu-. k--------- l- r--- p----- k-s-e-h-e- l- r-g- p-n-y- ------------------------- kesheyhieh li rega panuy.
Li vokas ekde kiam li havas iom da tempo. ‫-וא יתקשר ---ה-- -ו קצת -מ--‬ ‫--- י---- כ----- ל- ק-- ז---- ‫-ו- י-ק-ר כ-י-י- ל- ק-ת ז-ן-‬ ------------------------------ ‫הוא יתקשר כשיהיה לו קצת זמן.‬ 0
h- ---as--- ke-----ieh lo-q-sat zm-n. h- i------- k--------- l- q---- z---- h- i-q-s-e- k-s-e-h-e- l- q-s-t z-a-. ------------------------------------- hu itqasher kesheyhieh lo qtsat zman.
Kiom longe vi laboros? ‫כ-ה -----ע------ת--די?‬ ‫--- ז-- ת---- / ת------ ‫-מ- ז-ן ת-ב-ד / ת-ב-י-‬ ------------------------ ‫כמה זמן תעבוד / תעבדי?‬ 0
k---h-z----t-'a---/t----d-? k---- z--- t--------------- k-m-h z-a- t-'-v-d-t-'-v-i- --------------------------- kamah zman ta'avod/ta'avdi?
Mi laboros tiom longe kiom mi povos. ‫--י-א-בו---ל --- -או-ל-‬ ‫--- א---- כ- ז-- ש------ ‫-נ- א-ב-ד כ- ז-ן ש-ו-ל-‬ ------------------------- ‫אני אעבוד כל זמן שאוכל.‬ 0
a-- -'---d k-l zma- she--kh-l. a-- e----- k-- z--- s--------- a-i e-e-o- k-l z-a- s-e-u-h-l- ------------------------------ ani e'evod kol zman she'ukhal.
Mi laboros tiom longe kiom mi sanos. ‫א-- א--ו---- ז-- ---י- -ריא / ה.‬ ‫--- א---- כ- ז-- ש---- ב--- / ה-- ‫-נ- א-ב-ד כ- ז-ן ש-ה-ה ב-י- / ה-‬ ---------------------------------- ‫אני אעבוד כל זמן שאהיה בריא / ה.‬ 0
an- e---od --- -man ---'e--e- --ri------. a-- e----- k-- z--- s-------- b---------- a-i e-e-o- k-l z-a- s-e-e-i-h b-r-/-r-a-. ----------------------------------------- ani e'evod kol zman she'ehieh bari/briah.
Li kuŝas en lito anstataŭ labori. ‫הוא----ב-במ--ה--מק-- -עב-ד.‬ ‫--- ש--- ב---- ב---- ל------ ‫-ו- ש-כ- ב-י-ה ב-ק-ם ל-ב-ד-‬ ----------------------------- ‫הוא שוכב במיטה במקום לעבוד.‬ 0
h- sh-k--v b-m-t-h-bi--om-l------. h- s------ b------ b----- l------- h- s-o-h-v b-m-t-h b-m-o- l-'-v-d- ---------------------------------- hu shokhev bamitah bimqom la'avod.
Ŝi legas la gazeton anstataŭ kuiri. ‫-יא--ו--ת -י--ן במ--ם--ב--.‬ ‫--- ק---- ע---- ב---- ל----- ‫-י- ק-ר-ת ע-ת-ן ב-ק-ם ל-ש-.- ----------------------------- ‫היא קוראת עיתון במקום לבשל.‬ 0
h---ore-t -ton ---qom-l-va--el. h- q----- i--- b----- l-------- h- q-r-'- i-o- b-m-o- l-v-s-e-. ------------------------------- hi qore't iton bimqom levashel.
Li sidas en la drinkejo anstataŭ iri hejmen. ‫--- -וש--בפ----מק-ם ל-כ- ה-יתה.‬ ‫--- י--- ב--- ב---- ל--- ה------ ‫-ו- י-ש- ב-א- ב-ק-ם ל-כ- ה-י-ה-‬ --------------------------------- ‫הוא יושב בפאב במקום ללכת הביתה.‬ 0
hu yo--ev bap----bi-qom lal--he- -a--yt--. h- y----- b----- b----- l------- h-------- h- y-s-e- b-p-'- b-m-o- l-l-k-e- h-b-y-a-. ------------------------------------------ hu yoshev bapa'b bimqom lalekhet habaytah.
Laŭ mia scio, li loĝas ĉi-tie. ‫-ד -מה-שא-י יו----וא ג----ן.‬ ‫-- כ-- ש--- י--- ה-- ג- כ---- ‫-ד כ-ה ש-נ- י-ד- ה-א ג- כ-ן-‬ ------------------------------ ‫עד כמה שאני יודע הוא גר כאן.‬ 0
a- ka-ah--h--a-i --de-- h- g-r ----. a- k---- s------ y----- h- g-- k---- a- k-m-h s-e-a-i y-d-'- h- g-r k-'-. ------------------------------------ ad kamah she'ani yode'a hu gar ka'n.
Laŭ mia scio, lia edzino malsanas. ‫ע---מ--ש-ני --דע א--ו --ל-.‬ ‫-- כ-- ש--- י--- א--- ח----- ‫-ד כ-ה ש-נ- י-ד- א-ת- ח-ל-.- ----------------------------- ‫עד כמה שאני יודע אשתו חולה.‬ 0
a- --ma--s---ani -------i-----x---h. a- k---- s------ y----- i---- x----- a- k-m-h s-e-a-i y-d-'- i-h-o x-l-h- ------------------------------------ ad kamah she'ani yode'a ishto xolah.
Laŭ mia scio, li estas senlabora. ‫-ד -מ- -אנ-----ע הו- -ובטל-‬ ‫-- כ-- ש--- י--- ה-- מ------ ‫-ד כ-ה ש-נ- י-ד- ה-א מ-ב-ל-‬ ----------------------------- ‫עד כמה שאני יודע הוא מובטל.‬ 0
ad ---ah-s-e-an--yod--a-h- --vta-. a- k---- s------ y----- h- m------ a- k-m-h s-e-a-i y-d-'- h- m-v-a-. ---------------------------------- ad kamah she'ani yode'a hu muvtal.
Se mi ne tro longe dormintus, mi estintus akurata. ‫התע----י מ-ו----ח-ת היית- מגיע --ה-בזמן-‬ ‫-------- מ---- א--- ה---- מ--- / ה ב----- ‫-ת-ו-ר-י מ-ו-ר א-ר- ה-י-י מ-י- / ה ב-מ-.- ------------------------------------------ ‫התעוררתי מאוחר אחרת הייתי מגיע / ה בזמן.‬ 0
h-t'-r---i-m---xar axer-t --it--m---'----g------a-m--. h--------- m------ a----- h---- m------------- b------ h-t-o-a-t- m-'-x-r a-e-e- h-i-i m-g-'-/-e-i-a- b-z-a-. ------------------------------------------------------ hit'orarti me'uxar axeret haiti magi'a/megi'ah bazman.
Se mi ne maltrafintus la buson, mi estintus akurata. ‫א--ר-י---וט--וס-אחר- -י--י--גי- - ה ב--ן-‬ ‫------ ל------- א--- ה---- מ--- / ה ב----- ‫-י-ר-י ל-ו-ו-ו- א-ר- ה-י-י מ-י- / ה ב-מ-.- ------------------------------------------- ‫איחרתי לאוטובוס אחרת הייתי מגיע / ה בזמן.‬ 0
ix--ti l-'o-o-us --e--t --i-i---g-'-----i'ah ---m--. i----- l-------- a----- h---- m------------- b------ i-a-t- l-'-t-b-s a-e-e- h-i-i m-g-'-/-e-i-a- b-z-a-. ---------------------------------------------------- ixarti la'otobus axeret haiti magi'a/megi'ah bazman.
Se mi ne vojerarintus, mi estintus akurata. ‫ל--------א--ה--ך---רת -ייתי --יע-/-ה -זמן-‬ ‫-- מ---- א- ה--- א--- ה---- מ--- / ה ב----- ‫-א מ-א-י א- ה-ר- א-ר- ה-י-י מ-י- / ה ב-מ-.- -------------------------------------------- ‫לא מצאתי את הדרך אחרת הייתי מגיע / ה בזמן.‬ 0
lo m----'ti--t---der--h -x---t hai-- ---i'a/-egi'ah-ba--a-. l- m------- e- h------- a----- h---- m------------- b------ l- m-t-a-t- e- h-d-r-k- a-e-e- h-i-i m-g-'-/-e-i-a- b-z-a-. ----------------------------------------------------------- lo matsa'ti et haderekh axeret haiti magi'a/megi'ah bazman.

Lingvo kaj matematiko

La penso kaj la lingvo konsistigas tuton. Ili influas sin reciproke. La lingvaj strukturoj markas la strukturojn de nia penso. En iuj lingvoj ekzemple ne ekzistas vortoj por nombroj. La parolantoj ne komprenas la koncepton de nombroj. Ankaŭ la matematiko kaj la lingvoj iel konsistigas tuton. La gramatikaj kaj matematikaj strukturoj ofte similas. Iuj esploristoj kredas ke ili ankaŭ simile traktiĝas. Ili pensas ke la parolcerbareo ankaŭ respondecas pri la matematiko. Ĝi povus helpi la cerbon efektivigi kalkulojn. Sed freŝaj esploroj kondukas al alia rezulto. Ili montras ke nia cerbo traktas la matematikon sen la parolo. Esploristoj pristudis tri virojn. La cerbo de tiuj subjektoj estis vundita. Rezulte, la parolcerbareo estis ankaŭ damaĝita. Tiuj viroj parolante havis grandajn problemojn. Ili ne plu povis formuli simplajn frazojn. Nek vortojn ili povis kompreni. Post la lingva testo, la viroj devis solvi kalkulajn problemojn. Iuj el tiuj matematikaj enigmoj estis tre kompleksaj. La subjektoj malgraŭe kapablis ilin solvi! La rezulto de tiu esploro estas tre interesa. Ĝi montras ke la matematiko ne estas kodita per vortoj. La lingvo kaj la matematiko eble havas la saman bazon. Ambaŭ traktiĝas de la sama areo. Sed la matematiko tiucele ne bezonas unue tradukiĝi en parolon. La lingvo kaj la matematiko eble evoluas ankaŭ kune… Kiam la cerbo estas finevoluigita, ili tiam ekzistas dise unu de la alia!