slovenčina » amharčina   V meste


25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [ሃያ አምስት]
25 [haya āmisiti]

በከተማ ውስጥ
beketema wisit’i

25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [ሃያ አምስት]
25 [haya āmisiti]

በከተማ ውስጥ
beketema wisit’i

Click to see the text:   
slovenčinaአማርኛ
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. ወደ ባ-- ጣ-- መ-- እ------
w--- b----- t------ m----- i----------።
Chcel by som ísť na letisko. ወደ አ-- ማ--- መ-- እ------
w--- ā---- m------- m----- i----------።
Chcel by som ísť do centra. ወደ መ-- ከ-- መ-- እ------
w--- m----- k----- m----- i----------።
   
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? ወደ ባ-- ጣ-- እ--- እ------
w--- b----- t------ i------ i----------?
Ako sa dostanem na letisko? ወደ ባ--- ማ--- እ--- እ------
w--- b------- m------- i------ i----------?
Ako sa dostanem do centra? ወደ መ-- ከ-- እ--- እ------
w--- m----- k----- i------ i----------?
   
Potrebujem taxík. ታክ- እ------
t----- i----------።
Potrebujem mapu mesta. የከ-- ካ-- እ------
y------- k----- i----------።
Potrebujem hotel. ሆቴ- እ------
h----- i----------።
   
Chcel by som si prenajať auto. መኪ- መ---- እ------
m----- m--------- i----------።
Tu je moja kreditná karta. ይሄ የ-- ክ--- ካ-- ነ--
y--- y----- k------- k----- n---።
Tu je môj vodičský preukaz. ይሄ የ-- መ-- ፈ-- ነ--
y--- y----- m----- f------ n---።
   
Čo všetko sa dá vidieť v meste? ከተ-- ው-- ም- የ--- አ-?
k------- w------ m--- y------- ā--?
Choďte do starého mesta. ወደ ጥ--- ከ-- ይ---
w--- t-------- k----- y-----።
Urobte si okružnú jazdu po meste. የከ-- ዙ-- ጉ--- ያ----
y------- z----- g-------- y-------።
   
Choďte do prístavu. ወደ ባ-- ወ-- ይ---
w--- b----- w----- y-----።
Urobte si okružnú jazdu po prístave. የባ-- ላ- ጉ--- ያ----
y------- l--- g-------- y-------።
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? ሌሎ- የ---- መ--- የ-- ቦ--- አ-?
l------ y--------- m------- y----- b-------- ā--?
   

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj ​​materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí.

Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze!