slovenčina » arabčina   V meste


25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

‫25 [خمسة وعشرون]‬
‫25 [khmst waeashrwn]‬

‫في المدينة‬
‫fi almadinat‬

25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

‫25 [خمسة وعشرون]‬
‫25 [khmst waeashrwn]‬

‫في المدينة‬
‫fi almadinat‬

Click to see the text:   
slovenčinaالعربية
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. ‫أ-- ا----- إ-- م--- ا-----.‬
‫---- a--------- '----- m------- a------‬
Chcel by som ísť na letisko. ‫أ-- ا----- إ-- ا-----.‬
‫---- a--------- '----- a------‬
Chcel by som ísť do centra. ‫أ-- ا----- إ-- م--- ا------.‬
‫---- a--------- '----- m----- a--------‬
   
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? ‫ك-- أ-- إ-- م--- ا-------
‫--- '--- '----- m------- a------‬
Ako sa dostanem na letisko? ‫ك-- أ-- إ-- ا-------
‫--- '--- '----- a------‬
Ako sa dostanem do centra? ‫ك-- أ-- إ-- م--- ا--------
‫--- '--- '----- m----- a--------‬
   
Potrebujem taxík. ‫أ---- ل----- أ---.‬
‫----- l------- '-----‬
Potrebujem mapu mesta. ‫أ---- ل---- ا------.‬
‫----- l--------- a--------‬
Potrebujem hotel. ‫أ---- ل----.‬
‫------ l--------‬
   
Chcel by som si prenajať auto. ‫أ--- أ- أ----- س----.‬
‫---- '--- '------- s-------‬
Tu je moja kreditná karta. ‫ه-- ب----- ا---------.‬
‫----- b------- a-----------‬
Tu je môj vodičský preukaz. ‫ه-- ر--- ا------.‬
‫----- r------ a--------‬
   
Čo všetko sa dá vidieť v meste? ‫م- ا----- ب------ ف- ا--------
‫-- a------ b-------- f- a--------‬
Choďte do starého mesta. ‫ا--- إ-- ا------ ا------.‬
‫------ '----- a-------- a---------‬
Urobte si okružnú jazdu po meste. ‫ق- ب---- ف- ا------.‬
‫--- b------- f- a---------‬
   
Choďte do prístavu. ‫ا--- إ-- ا------.‬
‫----- '----- a-------‬
Urobte si okružnú jazdu po prístave. ‫ق- ب---- ف- ا------.‬
‫-- b------- f- a--------‬
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? ‫ه- ه---- م---- ا--- ج---- ب--------
‫-- h---- m------ '------ j------ b--------‬
   

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj ​​materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí.

Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze!