slovenčina » arabčina   Mestská hromadná doprava


36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

-

‫36 [ستة وثلاثون]‬
‫36 [stt wathlathun]‬

‫وسائل النقل العام‬
‫wsayil alnnaql aleam‬

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

-

‫36 [ستة وثلاثون]‬
‫36 [stt wathlathun]‬

‫وسائل النقل العام‬
‫wsayil alnnaql aleam‬

Click to see the text:   
slovenčinaالعربية
Kde je autobusová zastávka? ‫أ-- م--- ا--------
‫--- m----- a-------‬
Ktorý autobus ide do centra? ‫أ-- ح---- ت--- إ-- م--- ا--------
‫---- h------ t---- '----- m----- a--------‬
Ktorou linkou musím ísť? ‫أ- خ- ع--- أ- أ-------
‫--- k---- e----- '--- '--------‬
   
Musím prestúpiť? ‫ه- ع-- ت---- ا------ ل------ ا------
‫-- e--- t----- a-------- l---------- a------‬
Kde musím prestúpiť? ‫أ-- ي-- ت---- ا--------
‫--- y-- t----- a-------‬
Koľko stojí cestovný lístok? ‫ك- ث-- ا------ ؟-
‫--- t----- a---------- ‬
   
Koľko zastávok je to ešte do centra? ‫ك- ع-- ا------ ح-- م--- ا--------
‫-- e---- a--------- h---- m----- a--------‬
Tu musíte vystúpiť. ‫ع--- أ- ت--- ه--.‬
‫---- '-- t------- h---‬
Musíte vystúpiť vzadu. ‫ع--- ا----- م- ا----.‬
‫---- a------- m-- a-------‬
   
Ďalšie metro príde o 5 minút. ‫ق--- ا---- ا----- س--- ب----- د----.‬
‫---- a------- a------ s------ b------ d-----‬
Ďalšia električka príde o 10 minút. ‫ا------ ا--------- ا------ س--- ب-- ع-- د----.‬
‫--------- a------------- a-------- s------ b--- e--- d------‬
Ďalší autobus príde o 15 minút. ‫ا------ ا------ س--- ب-- خ--- ع-- د----.‬
‫--------- a-------- s------ b--- k---- e--- d-------‬
   
Kedy ide posledné metro? ‫م-- ي---- آ-- ق--- ن----
‫--- y------- a---- q---- n--‬
Kedy ide posledná električka? ‫م-- ت---- آ-- ح---- ك---------
‫---- t------- a---- h------ k---------‬
Kedy ide posledný autobus? ‫م-- ت---- آ-- ح------
‫---- t------- a---- h------‬
   
Máte cestovný lístok? ‫ه- ب----- ت---- س----
‫-- b--------- t-------- s---‬
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. ‫ت---- س--- ل-- ل--- ل--.‬
‫-------- s----- l-- l----- l-----‬
Potom musíte zaplatiť pokutu. ‫إ-- ع--- د-- غ----.‬
‫------ e----- d--- g--------‬
   

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať.

Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?