slovenčina » беларуская   V meste


25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [дваццаць пяць]
25 [dvatstsats’ pyats’]

У горадзе
U goradze

25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [дваццаць пяць]
25 [dvatstsats’ pyats’]

У горадзе
U goradze

Click to see the text:   
slovenčinaбеларуская
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Мн- т---- н- в-----.
M-- t---- n- v-----.
Chcel by som ísť na letisko. Мн- т---- ў а-------.
M-- t---- u a-------.
Chcel by som ísť do centra. Мн- т---- ў ц---- г-----.
M-- t---- u t----- g-----.
   
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Як м-- т------ н- в-----?
Y-- m-- t------- n- v-----?
Ako sa dostanem na letisko? Як м-- т------ у а-------?
Y-- m-- t------- u a-------?
Ako sa dostanem do centra? Як м-- т------ у ц---- г-----?
Y-- m-- t------- u t----- g-----?
   
Potrebujem taxík. Мн- п-------- т----.
M-- p-------- t----.
Potrebujem mapu mesta. Мн- п-------- к---- г-----.
M-- p--------- k---- g-----.
Potrebujem hotel. Мн- п-------- г--------.
M-- p--------- g----------.
   
Chcel by som si prenajať auto. Я х---- б- / х----- б- ў---- н------- м-----.
Y- k------ b- / k------- b- u------ n------- m------.
Tu je moja kreditná karta. Во-- м-- к-------- к-----.
V--- m--- k--------- k-----.
Tu je môj vodičský preukaz. Во-- м-- в------------ п----------.
V--- m-- v------------- p-----------.
   
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Шт- м---- п--------- у г------?
S--- m----- p----------- u g------?
Choďte do starého mesta. Сх------ ў с---- г-----
S--------- u s---- g----!
Urobte si okružnú jazdu po meste. Зр----- э-------- н- а--------
Z------- e--------- n- a-------!
   
Choďte do prístavu. Сх------ ў п----
S--------- u p---!
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Зр----- э-------- п- п-----
Z------- e--------- p- p-----!
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Як-- я--- с--------- т-- ё--- а----- г-----?
Y----- y------ s---------- t-- y----- a------ g-----?
   

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj ​​materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí.

Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze!