slovenčina » gréčtina   V meste


25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [είκοσι πέντε]
25 [eíkosi pénte]

Στην πόλη
Stin póli

25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [είκοσι πέντε]
25 [eíkosi pénte]

Στην πόλη
Stin póli

Click to see the text:   
slovenčinaελληνικά
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Θέ-- ν- π-- σ--- σ----- τ-- τ-----.
T---- n- p-- s--- s------ t-- t-----.
Chcel by som ísť na letisko. Θέ-- ν- π-- σ-- α---------.
T---- n- p-- s-- a---------.
Chcel by som ísť do centra. Θέ-- ν- π-- σ-- κ----- τ-- π----.
T---- n- p-- s-- k----- t-- p----.
   
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Πώ- θ- π-- σ--- σ----- τ-- τ------
P-- t-- p-- s--- s------ t-- t-----?
Ako sa dostanem na letisko? Πώ- θ- π-- σ-- α----------
P-- t-- p-- s-- a---------?
Ako sa dostanem do centra? Πώ- θ- π-- σ-- κ----- τ-- π-----
P-- t-- p-- s-- k----- t-- p----?
   
Potrebujem taxík. Χρ-------- έ-- τ---.
C---------- é-- t---.
Potrebujem mapu mesta. Χρ-------- έ--- χ---- τ-- π----.
C---------- é--- c----- t-- p----.
Potrebujem hotel. Χρ-------- ξ---------.
C---------- x----------.
   
Chcel by som si prenajať auto. Θα ή---- ν- ν------- έ-- α---------.
T-- í----- n- n------- é-- a---------.
Tu je moja kreditná karta. Ορ---- η π-------- μ-- κ----.
O----- i p-------- m-- k----.
Tu je môj vodičský preukaz. Ορ---- τ- δ------ μ--.
O----- t- d------ m--.
   
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Τι μ----- ν- δ-- κ----- σ--- π----
T- b---- n- d-- k----- s--- p---?
Choďte do starého mesta. Πη------- σ--- π---- π---.
P-------- s--- p---- p---.
Urobte si okružnú jazdu po meste. Κά--- μ-- π-------- σ--- π---.
K---- m-- p-------- s--- p---.
   
Choďte do prístavu. Πη------- σ-- λ-----.
P-------- s-- l-----.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Κά--- μ-- π-------- σ-- λ-----.
K---- m-- p-------- s-- l-----.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Πο-- ά--- α-------- υ--------
P--- á--- a--------- y--------?
   

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj ​​materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí.

Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze!