slovenčina » maďarčina   Privlastňovacie zámená 2


67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

-

67 [hatvanhét]

Birtokos névmások 2

67 [šesťdesiatsedem]

Privlastňovacie zámená 2

-

67 [hatvanhét]

Birtokos névmások 2

Click to see the text:   
slovenčinamagyar
okuliare a s------g
Zabudol si svoje okuliare. El---------- a s---------.
Kde len má svoje okuliare? Ho- v-- h-- a s--------?
   
hodinky az ó-a
Jeho hodinky sú pokazené. Az ó---- e--------.
Hodiny visia na stene. Az ó-- a f---- v--.
   
pas az ú-----l
Stratil svoj pas. El---------- a- ú--------.
Kde len má svoj pas? Ho- v-- h-- a- ő ú-------?
   
oni – ich ők – ö--k
Deti nemôžu nájsť svojich rodičov. A g------- n-- t----- m--------- a s--------.
Ale tu už prichádzajú ich rodičia! De o-- j----- m-- a s------!
   
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ön – Ö-é
Aká bola Vaša cesta, pán Müller? Mi---- v--- a- ú---- M----- ú-?
Kde je Vaša žena, pán Müller? Ho- v-- a f-------- M----- ú-?
   
Vy – Váš, Vaša, Vaše Ön – Ö-é
Aká bola Vaša cesta, pani Schmidtová? Mi---- v--- a- u------ S------ a------?
Kde je Váš muž, pani Schmidtová? Ho- v-- a f----- S------ a------?
   

Genetická mutácia umožňuje rozprávanie

Človek je jediným žijúcim tvorom na Zemi, ktorý vie hovoriť. To ho odlišuje od zvierat a rastlín. Zvieratá a rastliny spolu pochopiteľne tiež komunikujú. Nepoužívajú však komplexný slabikový jazyk. Prečo ale človek hovorí? K rozprávaniu sú potrebné určité organické znaky. Tieto telesné predpoklady má iba človek. To samozrejme neznamená, že ich vyvinul človek. V dejinách evolúcie sa nič nedeje bezdôvodne. Niekedy v priebehu evolúcie začal človek hovoriť. Zatiaľ nevieme, kedy to presne bolo. Muselo sa ale stať niečo, čo dalo človeku reč. Vedci si myslia, že za to môže genetická mutácia.

Antropológovia porovnávali genetický materiál rôznych žijúcich organizmov. Je dobre známe, že reč ovplyvňuje určitý gén. Ľudia, ktorí majú tento gén poškodený, majú tiež problémy s rečou. Zle sa vyjadrujú a tiež horšie rozumejú. Tento gén bol skúmaný u ľudí, opíc a myší. U ľudí a šimpanzov je veľmi podobný. Možno nájsť iba dva malé rozdiely. Mozog ich ale rozpozná. Spoločne s inými génmi ovplyvňujú tieto rozdiely určité mozgové aktivity. Ľudia môžu vďaka tomu hovoriť, opice nie. Avšak záhada ľudskej reči tým ešte nie je vyriešená. Samotná genetická mutácia nestačí na to, aby bolo možné hovoriť. Vedci implantovali ľudskú genetickú variantu myšiam. Hovoriť ich však nenaučili ... Ich pískanie ale znelo inak!