slovenčina » ruština   V meste


25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [двадцать пять]
25 [dvadtsatʹ pyatʹ]

В городе
V gorode

25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [двадцать пять]
25 [dvadtsatʹ pyatʹ]

В городе
V gorode

Click to see the text:   
slovenčinaрусский
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Мн- н---- н- в-----.
M-- n----- n- v-----.
Chcel by som ísť na letisko. Мн- н---- в а-------.
M-- n----- v a-------.
Chcel by som ísť do centra. Мн- н---- в ц---- г-----.
M-- n----- v t----- g-----.
   
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Ка- м-- п------ н- в-----?
K-- m-- p------ n- v-----?
Ako sa dostanem na letisko? Ка- м-- п------ в а-------?
K-- m-- p------ v a-------?
Ako sa dostanem do centra? Ка- м-- п------ в ц---- г-----?
K-- m-- p------ v t----- g-----?
   
Potrebujem taxík. Мн- н---- т----.
M-- n----- t----.
Potrebujem mapu mesta. Мн- н---- к---- г-----.
M-- n----- k---- g-----.
Potrebujem hotel. Мн- н---- г--------.
M-- n----- g---------.
   
Chcel by som si prenajať auto. Я х---- б- / х----- б- в---- м----- н- п-----.
Y- k----- b- / k------ b- v----- m------ n- p-----.
Tu je moja kreditná karta. Во- м-- к-------- к-------.
V-- m--- k--------- k--------.
Tu je môj vodičský preukaz. Во- м-- в----------- п----.
V-- m-- v------------ p----.
   
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Чт- м---- у------ в г-----?
C--- m----- u------ v g-----?
Choďte do starého mesta. Ид--- в с----- г----.
I---- v s----- g----.
Urobte si okružnú jazdu po meste. Со------- о------- э-------- п- г-----.
S--------- o-------- e--------- p- g-----.
   
Choďte do prístavu. Сх----- в п---.
S------- v p---.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Съ------ н- э-------- п- п----.
S-------- n- e--------- p- p----.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Ка--- д-------------------- е--- к---- т---?
K----- d--------------------- y---- k---- t---?
   

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj ​​materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí.

Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze!