slovenčina » albánčina   Práca


55 [päťdesiatpäť]

Práca

-

55 [pesёdhjetёepesё]

Punoj

55 [päťdesiatpäť]

Práca

-

55 [pesёdhjetёepesё]

Punoj

Click to see the text:   
slovenčinaShqip
Aké máte povolanie? Çf--- p--------- k---?
Môj muž je povolaním lekár. Bu--- i- ё---- m---.
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Un- p---- g----- d--- s- i---------.
   
Čoskoro dostaneme dôchodok. Sё s------ d- t- m----- p--------.
Ale dane sú vysoké. Po- t----- j--- t- l----.
A zdravotné poistenie je vysoké. Si------ s---------- ё---- i l----.
   
Čím by si raz chcel byť? Çf--- d- t- b-----?
Chcel by som byť inžinierom. Du- t- b---- i--------.
Chcem študovať na univerzite. Du- t- s------ n- u----------.
   
Som praktikant. Ja- p---------.
Nezarábam veľa. Nu- f---- s----.
Praxujem v zahraničí. Po b-- n-- p------- j----- s------.
   
Toto je môj šéf. Ky ё---- s---- i-.
Mám milých kolegov. Ka- k----- t- m---.
Napoludnie ideme vždy do jedálne. Dr----- s------ g-------- n- m----.
   
Hľadám prácu. Po k----- n-- v--- p---.
Už rok som nezamestnaný. Qё p--- n-- v--- j-- p- p---.
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Nё k--- v--- k- s---- t- p-----.
   

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti.

Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?