slovenčina » ukrajinčina   V meste


25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [двадцять п’ять]
25 [dvadtsyatʹ pʺyatʹ]

У місті
U misti

25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25 [двадцять п’ять]
25 [dvadtsyatʹ pʺyatʹ]

У місті
U misti

Click to see the text:   
slovenčinaукраїнська
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Я х---- б- / х----- б н- в-----.
Y- k----- b- / k------ b n- v-----.
Chcel by som ísť na letisko. Я х---- б- / х----- б д- а--------.
Y- k----- b- / k------ b d- a--------.
Chcel by som ísť do centra. Я х---- б- / х----- б в ц---- м----.
Y- k----- b- / k------ b v t----- m----.
   
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Як д-------- н- в-----?
Y-- d--------- n- v-----?
Ako sa dostanem na letisko? Як д-------- д- а--------?
Y-- d--------- d- a--------?
Ako sa dostanem do centra? Як д-------- д- ц----- м----?
Y-- d--------- d- t------ m----?
   
Potrebujem taxík. Ме-- п------- т----.
M--- p------- t----.
Potrebujem mapu mesta. Ме-- п------- м--- м----.
M--- p------- m--- m----.
Potrebujem hotel. Ме-- п------- г-----.
M--- p------- h-----.
   
Chcel by som si prenajať auto. Я х---- б- / х----- б н------ а---------.
Y- k----- b- / k------ b n-------- a---------.
Tu je moja kreditná karta. Ос- м-- к------- к-----.
O-- m--- k------- k-----.
Tu je môj vodičský preukaz. Ос- м-- п----.
O-- m--- p----.
   
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Що м---- о------- в м----?
S---- m----- o-------- v m----?
Choďte do starého mesta. Ід--- в с---- м----.
I---- v s---- m----.
Urobte si okružnú jazdu po meste. Ві------ у----- в е-------- д- м----.
V------- u------ v e--------- d- m----.
   
Choďte do prístavu. Ід--- д- п----.
I---- d- p----.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Ві------ у----- в е-------- д- п----.
V------- u------ v e--------- d- p----.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Як- є щ- в------- м----?
Y--- y- s---- v-------- m------?
   

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj ​​materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí.

Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze!