slovenčina » čínština   V meste


25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25[二十五]
25 [Èrshíwǔ]

在城里
zài chéng lǐ

25 [dvadsaťpäť]

V meste

-

25[二十五]
25 [Èrshíwǔ]

在城里
zài chéng lǐ

Click to see the text:   
slovenčina中文
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. 我 要 到 火-- 去 。
w- y-- d-- h----- z--- q-.
Chcel by som ísť na letisko. 我 要 到 飞-- 去 。
W- y-- d-- f---- c---- q-.
Chcel by som ísť do centra. 我 要 到 市-- 去 。
W- y-- d-- s-- z------- q-.
   
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? 到 火-- 怎- 走 ?
D-- h----- z--- z---- z--?
Ako sa dostanem na letisko? 到 飞-- 怎- 走 ?
D-- f---- c---- z---- z--?
Ako sa dostanem do centra? 到 市-- 怎- 走 ?
D-- s-- z------- z---- z--?
   
Potrebujem taxík. 我 需- 一- 出-- 。
W- x---- y- l---- c---- c--.
Potrebujem mapu mesta. 我 需- 一- 城- 地- 。
W- x---- y- z---- c------- d---.
Potrebujem hotel. 我 要 住 宾- 。
W- y-- z-- b------.
   
Chcel by som si prenajať auto. 我 要 租 一- 车 。
W- y-- z- y- l---- c--.
Tu je moja kreditná karta. 这是 我- 信-- 。
Z-- s-- w- d- x--------.
Tu je môj vodičský preukaz. 这是 我- 驾--/驾- 。
Z-- s-- w- d- j----- z----/ j------.
   
Čo všetko sa dá vidieť v meste? 这 城-- 有 什- 景-- 可- 参- ?
Z-- c------- l- y-- s-- m- j------- e- k--- c------?
Choďte do starého mesta. 您 去 古- 吧 。
N-- q- g------ b-.
Urobte si okružnú jazdu po meste. 您 可- 乘- 环- 一- 。
N-- k--- c---- c-- h--- c---- y- y--.
   
Choďte do prístavu. 您 去 港- 吧 。
N-- q- g------ b-.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. 您 沿- 港- 走-- 。
N-- y----- g------ z-- y- z--.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? 除此-- 还- 什- 名--- ?
C-- c- z-- w-- h-- y-- s-- m- m-------- g---?
   

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj ​​materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí.

Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze!