slovenčina » čínština   Otázky – minulý čas 1


85 [osemdesiatpäť]

Otázky – minulý čas 1

-

+ 85[八十五]85 [Bāshíwǔ]

+ 问题–过去时1wèntí – guòqù shí 1

85 [osemdesiatpäť]

Otázky – minulý čas 1

-

85[八十五]
85 [Bāshíwǔ]

问题–过去时1
wèntí – guòqù shí 1

Click to see the text:   
slovenčina中文
Koľko ste vypili? 您 已 喝- 多- ?
n-- y- h--- d------?
+
Koľko ste pracovali? 您 已- 做- 多- ?
N-- y----- z---- d------?
+
Koľko ste napísali? 您 已- 写- 多- ?
N-- y----- x---- d------?
+
   
Ako ste spali? 您 是 怎- 睡-- ?
N-- s-- z---- s------ d-?
+
Ako ste spravili skúšku? 您 怎- 通- 考-- ?
N-- z---- t------ k----- d-?
+
Ako ste našli cestu? 您 怎- 找- 路- ?
N-- z---- z------ l- d-?
+
   
S kým ste sa rozprávali? 您 和 谁 说- 话 了 ?
N-- h- s--- s--- g-------?
+
S kým ste sa dohodli? 您 和 谁 约- 了 ?
N-- h- s--- y-- h----?
+
S kým ste oslavovali narodeniny? 您 和 谁 一- 庆- 了 您- 生- ?
N-- h- s--- y--- q-------- n-- d- s------?
+
   
Kde ste boli? 您 去 哪- 了 ?
N-- q- n------?
+
Kde ste bývali? 您 在 哪- 住- ?
N-- z-- n--- z-----?
+
Kde ste pracovali? 您 在 哪- 工- 过 ?
N-- z-- n--- g---------?
+
   
Čo ste odporučili? 您 提-- 建- 了 ?
N-- t- s----- j-------?
+
Čo ste jedli? 您 吃- 什- 了 ?
N-- c----- s--- m- l---?
+
Čo ste sa dozvedeli? 您 了-- 什- 了 ?
N-- l------ d-- s----- l---?
+
   
Ako rýchlo ste išli? 您 开- 多- ?
N-- k---- d-- k---?
+
Ako dlho ste leteli? 您 坐-- 坐- 多- ?
N-- z-- f---- z---- d-----?
+
Ako vysoko ste vyskočili? 您 跳- 多- ?
N-- t------ d-- g--?
+
   

Africké jazyky

V Afrike sa hovorí veľkým množstvom rôznych jazykov. Žiadny iný kontinent nemá toľko odlišných jazykov. Rôznorodosť afrických jazykov je ohromujúca. Odhaduje sa, že existuje okolo 2 000 afrických jazykov. Tieto jazyky si však nie sú podobné! Práve naopak - sú často veľmi rozdielne! Jazyky v Afrike patria do štyroch rôznych jazykových rodín. Niektoré africké jazyky sú úplne unikátne. Napríklad sú v nich zvuky, ktoré cudzinci nedokážu napodobniť. Hranice štátov v Afrike nie sú vždy zhodné s hranicami jednotlivých jazykov. V niektorých regiónoch sa vyskytuje veľké množstvo rôznych jazykov. Napríklad v Tanzánii sa hovorí jazykmi zo všetkých štyroch jazykových rodín. Afrikánčina je medzi africkými jazykmi výnimkou.

Tento jazyk vznikol v koloniálnom období. V tej dobe sa stretávali ľudia z rôznych kontinentov. Pochádzali z Afriky, Európy a Ázie. Z týchto kontaktov sa vyvinul úplne nový jazyk. Afrikánčina obsahuje prvky z mnohých jazykov. Najviac je však príbuzná s holandčinou. Dnes sa afrikánčinou hovorí predovšetkým v Južnej Afrike a Namíbii. Najneobvyklejším africkým jazykom je jazyk bubnov. Každé oznámenie sa dá teoreticky vybubnovať. Jazyky, ktorými sa „hovorí“ pomocou bubnov, sú tónové jazyky. Význam slov a slabík závisí na výške tónu. To znamená, že tóny musia byť vydávané pomocou bubnov. Jazyku bubnov rozumejú v Afrike aj deti. A je veľmi efektívny ... Jazyk bubnov počuť až na 12 kilometrov!