Guia de conversação

pt poder alguma coisa   »   ka ნებართვა

73 [setenta e três]

poder alguma coisa

poder alguma coisa

73 [სამოცდაცამეტი]

73 [samotsdatsamet\'i]

ნებართვა

[nebartva]

Escolha como deseja ver a tradução:   
Português (PT) Georgiano Tocar mais
Já podes conduzir? მ-ნ-ანის ტა---ი----ლ-ბ- --ვე --ქვ-? მ------- ტ------ უ----- უ--- გ----- მ-ნ-ა-ი- ტ-რ-ბ-ს უ-ლ-ბ- უ-ვ- გ-ქ-ს- ----------------------------------- მანქანის ტარების უფლება უკვე გაქვს? 0
man-a--- t-ar-bi- ---e-a---'ve g-kv-? m------- t------- u----- u---- g----- m-n-a-i- t-a-e-i- u-l-b- u-'-e g-k-s- ------------------------------------- mankanis t'arebis upleba uk've gakvs?
Já podes beber álcool? ალ-ოჰოლის----ე-ის ---ებ--უ--ე--აქვს? ა-------- დ------ უ----- უ--- გ----- ა-კ-ჰ-ლ-ს დ-ლ-ვ-ს უ-ლ-ბ- უ-ვ- გ-ქ-ს- ------------------------------------ ალკოჰოლის დალევის უფლება უკვე გაქვს? 0
a--'-h-li- d-----s--p---- --'-e -ak--? a--------- d------ u----- u---- g----- a-k-o-o-i- d-l-v-s u-l-b- u-'-e g-k-s- -------------------------------------- alk'oholis dalevis upleba uk've gakvs?
Já podes viajar sozinho para o estrangeiro? სა-ღვა---რ-თ--არ-ო-გ-----ვ-ე-ი-------ა--კვ- --ქვ-? ს----------- მ---- გ----------- უ----- უ--- გ----- ს-ზ-ვ-რ-ა-ე- მ-რ-ო გ-მ-ზ-ვ-ე-ი- უ-ლ-ბ- უ-ვ- გ-ქ-ს- -------------------------------------------------- საზღვარგარეთ მარტო გამგზავრების უფლება უკვე გაქვს? 0
sa----ar-ar-- m-rt'---a-gz---e--- ---eba-u-'v- g----? s------------ m----- g----------- u----- u---- g----- s-z-h-a-g-r-t m-r-'- g-m-z-v-e-i- u-l-b- u-'-e g-k-s- ----------------------------------------------------- sazghvargaret mart'o gamgzavrebis upleba uk've gakvs?
Poder/ ter autorização ნ-ბა---ა ნ------- ნ-ბ-რ-ვ- -------- ნებართვა 0
neba--va n------- n-b-r-v- -------- nebartva
Podemos fumar aqui? შ-ი---------მო-წ-ო-? შ------- ა- მ------- შ-ი-ლ-ბ- ა- მ-ვ-ი-თ- -------------------- შეიძლება აქ მოვწიოთ? 0
sh-i-z-e---a- m-----iot? s--------- a- m--------- s-e-d-l-b- a- m-v-s-i-t- ------------------------ sheidzleba ak movts'iot?
Pode-se fumar aqui? ა----წ----შე------? ა- მ----- შ-------- ა- მ-წ-ვ- შ-ი-ლ-ბ-? ------------------- აქ მოწევა შეიძლება? 0
ak-mo-------she---l--a? a- m------- s---------- a- m-t-'-v- s-e-d-l-b-? ----------------------- ak mots'eva sheidzleba?
Pode-se pagar com cartão de crédito? ს----დ-ტო ბ-რათით გა-ა-და ---აძ--ბე--ა? ს-------- ბ------ გ------ შ------------ ს-კ-ე-ი-ო ბ-რ-თ-თ გ-დ-ხ-ა შ-ს-ძ-ე-ე-ი-? --------------------------------------- საკრედიტო ბარათით გადახდა შესაძლებელია? 0
s--'-e-it-- ba-a--t----a-hda --es-dz-e---i-? s---------- b------ g------- s-------------- s-k-r-d-t-o b-r-t-t g-d-k-d- s-e-a-z-e-e-i-? -------------------------------------------- sak'redit'o baratit gadakhda shesadzlebelia?
Pode-se pagar com cheque? ჩ---თ-გ--ა-და-შე---ლებ-ლი-? ჩ---- გ------ შ------------ ჩ-კ-თ გ-დ-ხ-ა შ-ს-ძ-ე-ე-ი-? --------------------------- ჩეკით გადახდა შესაძლებელია? 0
chek'-t------h-a----sa-z-----i-? c------ g------- s-------------- c-e-'-t g-d-k-d- s-e-a-z-e-e-i-? -------------------------------- chek'it gadakhda shesadzlebelia?
Só se pode pagar em dinheiro? მხ-------ღ-ი -უ----გა----აა--ესა----ელ-? მ----- ნ---- ფ---- გ------- შ----------- მ-ო-ო- ნ-ღ-ი ფ-ლ-თ გ-დ-ხ-ა- შ-ს-ძ-ე-ე-ი- ---------------------------------------- მხოლოდ ნაღდი ფულით გადახდაა შესაძლებელი? 0
m------ ---h-- -u-it-g-dak-d---sh---dzl----i? m------ n----- p---- g-------- s------------- m-h-l-d n-g-d- p-l-t g-d-k-d-a s-e-a-z-e-e-i- --------------------------------------------- mkholod naghdi pulit gadakhdaa shesadzlebeli?
Posso telefonar? შეიძლ--ა ერთი-დ--რ---? შ------- ე--- დ------- შ-ი-ლ-ბ- ე-თ- დ-ვ-ე-ო- ---------------------- შეიძლება ერთი დავრეკო? 0
sheidz---- --ti ------'-? s--------- e--- d-------- s-e-d-l-b- e-t- d-v-e-'-? ------------------------- sheidzleba erti davrek'o?
Posso fazer uma pergunta? შეიძლე-ა-რ--აც--იკ--ხო? შ------- რ---- ვ------- შ-ი-ლ-ბ- რ-ღ-ც ვ-კ-თ-ო- ----------------------- შეიძლება რაღაც ვიკითხო? 0
s--i-zle-- -a--------k-----o? s--------- r------ v--------- s-e-d-l-b- r-g-a-s v-k-i-k-o- ----------------------------- sheidzleba raghats vik'itkho?
Posso dizer uma coisa? შ-ი-ლ-ბა-----ც ----ა? შ------- რ---- ვ----- შ-ი-ლ-ბ- რ-ღ-ც ვ-ქ-ა- --------------------- შეიძლება რაღაც ვთქვა? 0
sh--d-l-ba---gh-t-----va? s--------- r------ v----- s-e-d-l-b- r-g-a-s v-k-a- ------------------------- sheidzleba raghats vtkva?
Ele não pode dormir no parque. მას-პარ------ლის-უ-ლე-- არ-ა-ვს. მ-- პ----- ძ---- უ----- ა- ა---- მ-ს პ-რ-შ- ძ-ლ-ს უ-ლ-ბ- ა- ა-ვ-. -------------------------------- მას პარკში ძილის უფლება არ აქვს. 0
m-----a--'-h- d-il-s-u-leb- ar ---s. m-- p-------- d----- u----- a- a---- m-s p-a-k-s-i d-i-i- u-l-b- a- a-v-. ------------------------------------ mas p'ark'shi dzilis upleba ar akvs.
Ele não pode dormir no carro. მას--ა---ნა-ი ძი-ის-უფ---ა-არ აქვ-. მ-- მ-------- ძ---- უ----- ა- ა---- მ-ს მ-ნ-ა-ა-ი ძ-ლ-ს უ-ლ-ბ- ა- ა-ვ-. ----------------------------------- მას მანქანაში ძილის უფლება არ აქვს. 0
ma--man-a--s-i-----i---pl--a a--a-vs. m-- m--------- d----- u----- a- a---- m-s m-n-a-a-h- d-i-i- u-l-b- a- a-v-. ------------------------------------- mas mankanashi dzilis upleba ar akvs.
Ele não pode dormir na estação. მა- სა-------ძილ-- -ფლ-------აქვს. მ-- ს------- ძ---- უ----- ა- ა---- მ-ს ს-დ-უ-ზ- ძ-ლ-ს უ-ლ-ბ- ა- ა-ვ-. ---------------------------------- მას სადგურზე ძილის უფლება არ აქვს. 0
ma-----g------zi-i---p-e-- ar --vs. m-- s------- d----- u----- a- a---- m-s s-d-u-z- d-i-i- u-l-b- a- a-v-. ----------------------------------- mas sadgurze dzilis upleba ar akvs.
Podemos-nos sentar? შე-ძლ--ა --ვს-დეთ? შ------- დ-------- შ-ი-ლ-ბ- დ-ვ-ხ-ე-? ------------------ შეიძლება დავსხდეთ? 0
s-eidz---- davs--de-? s--------- d--------- s-e-d-l-b- d-v-k-d-t- --------------------- sheidzleba davskhdet?
Podemos ver a ementa? შეი-ლ--- -ე-იუ--ო-----ნოთ? შ------- მ---- მ---------- შ-ი-ლ-ბ- მ-ნ-უ მ-გ-ი-ა-ო-? -------------------------- შეიძლება მენიუ მოგვიტანოთ? 0
s-e-dzl--a me-----og-i----ot? s--------- m---- m----------- s-e-d-l-b- m-n-u m-g-i-'-n-t- ----------------------------- sheidzleba meniu mogvit'anot?
Podemos pagar separado? შეი-ლ------ლ----კე -ა-ავ-ხა-ო-? შ------- ც-------- გ----------- შ-ი-ლ-ბ- ც-ლ-ც-ლ-ე გ-დ-ვ-ხ-დ-თ- ------------------------------- შეიძლება ცალ-ცალკე გადავიხადოთ? 0
shei-----a -sa-----l--e gada---ha-o-? s--------- t----------- g------------ s-e-d-l-b- t-a---s-l-'- g-d-v-k-a-o-? ------------------------------------- sheidzleba tsal-tsalk'e gadavikhadot?

Como o cérebro aprende novas palavras

Quando estudamos o vocabulário, o nosso cérebro armazena os novos conteúdos. Todavia, a aprendizagem só se produz através de uma repetição contínua. A capacidade de armazenamento do nosso cérebro depende de vários fatores. O mais importante é que façamos uma revisão do vocabulário regularmente. Apenas as palavras que lemos ou escrevemos frequentemente é que são armazenadas. Poder-se-ia dizer que estas palavras são arquivadas como se fossem uma imagem. Este princípio da aprendizagem aplica-se também ao caso dos macacos. Os macacos conseguem aprender a "ler" palavras, se as virem com muita frequência. Apesar de não compreenderem o significado destas palavras, conseguem reconhecê-las através da sua forma. Para podermos falar uma língua com fluência, precisamos de uma grande quantidade de palavras. Por este motivo, devemos organizar bem o vocabulário. Pois a nossa memória funciona como um arquivo. Para encontrarmos rapidamente uma palavra, é preciso saber onde é que a podemos procurar. Por isso, é melhor aprender vocabulário inserido num dado contexto. Assim, a nossa memória consegue abrir sempre a pasta correta. Mas, por outro lado, também aquilo que aprendemos pode ser esquecido. Os conhecimentos são transferidos da memória ativa para a memória passiva. Com o esquecimento, libertamo-nos dos conhecimentos desnecessários. E, deste modo, o nosso cérebro arranja espaço para coisas novas e mais importantes. Por isso, é importante ativarmos regularmente os nossos conhecimentos. O que está guardado na memória passiva não está perdido. Quando vemos uma palavra esquecida, lembramo-nos dela novamente. Uma vez aprendido, a reaprendizagem torna-se mais rápida. Quem deseja ampliar o seu vocabulário, deve alargar o seu leque de passatempos. Porque todos nós temos certos interesses. E, por isso, ocupamo-nos quase sempre das mesmas coisas. Ainda assim, uma língua consiste em muitos campos semânticos diferentes. Quem se interessa por política, devia também ler de vez em quando a imprensa desportiva!