Slovníček fráz

sk Osoby   »   bn ব্যক্তি

1 [jeden]

Osoby

Osoby

১ [এক]

1 [Ēka]

ব্যক্তি

[byakti]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bengálčina Prehrať Viac
ja আ-ি আ-- আ-ি --- আমি 0
āmi ā-- ā-i --- āmi
ja a ty আমি --ং তুমি আ-- এ-- ত--- আ-ি এ-ং ত-ম- ------------ আমি এবং তুমি 0
āmi-ē-a- tumi ā-- ē--- t--- ā-i ē-a- t-m- ------------- āmi ēbaṁ tumi
my obaja / my obidve আম-া দুজ-- ---র- -ভ-ে-) আ--- দ---- (---- উ----- আ-র- দ-জ-ে (-ম-া উ-য়-ই- ----------------------- আমরা দুজনে (আমরা উভয়েই) 0
āmar--d---n--(-m--ā ub-a-ē--) ā---- d----- (----- u-------- ā-a-ā d-j-n- (-m-r- u-h-ẏ-'-) ----------------------------- āmarā dujanē (āmarā ubhaẏē'i)
on সে (-ে-ে) স- (----- স- (-ে-ে- --------- সে (ছেলে) 0
sē (-hē--) s- (------ s- (-h-l-) ---------- sē (chēlē)
on a ona স---ছে-ে- এব-----(ম-য়-) স- (----- এ-- স- (----- স- (-ে-ে- এ-ং স- (-ে-ে- ----------------------- সে (ছেলে) এবং সে (মেয়ে) 0
s- (chēl-)-ē-a- -- (--ẏ-) s- (------ ē--- s- (----- s- (-h-l-) ē-a- s- (-ē-ē- ------------------------- sē (chēlē) ēbaṁ sē (mēẏē)
oni obaja / ony obidve ত--া-দ--নে ত--- দ---- ত-র- দ-জ-ে ---------- তারা দুজনে 0
tā-- -uj--ē t--- d----- t-r- d-j-n- ----------- tārā dujanē
muž পু-ুষ প---- প-র-ষ ----- পুরুষ 0
p--u-a p----- p-r-ṣ- ------ puruṣa
žena স----ী---মহ-লা স----- / ম---- স-ত-র- / ম-ি-া -------------- স্ত্রী / মহিলা 0
s-rī-/ m-h--ā s--- / m----- s-r- / m-h-l- ------------- strī / mahilā
dieťa শ--ু শ--- শ-শ- ---- শিশু 0
ś-śu ś--- ś-ś- ---- śiśu
rodina এ--ি--রি--র এ--- প----- এ-ট- প-ি-া- ----------- একটি পরিবার 0
ēkaṭ- -a--b--a ē---- p------- ē-a-i p-r-b-r- -------------- ēkaṭi paribāra
moja rodina আ-া- পর-বার আ--- প----- আ-া- প-ি-া- ----------- আমার পরিবার 0
ām-ra-p-r----a ā---- p------- ā-ā-a p-r-b-r- -------------- āmāra paribāra
Moja rodina je tu. আ-ার--র-----এখান--৷ আ--- প----- এ---- ৷ আ-া- প-ি-া- এ-া-ে ৷ ------------------- আমার পরিবার এখানে ৷ 0
ā-ā---pa--b--a -----ē ā---- p------- ē----- ā-ā-a p-r-b-r- ē-h-n- --------------------- āmāra paribāra ēkhānē
Ja som tu. আ-- --া-- ৷ আ-- এ---- ৷ আ-ি এ-া-ে ৷ ----------- আমি এখানে ৷ 0
āmi----ā-ē ā-- ē----- ā-i ē-h-n- ---------- āmi ēkhānē
Ty si tu. ত--ি---ানে-৷ ত--- এ---- ৷ ত-ম- এ-া-ে ৷ ------------ তুমি এখানে ৷ 0
tumi--khā-ē t--- ē----- t-m- ē-h-n- ----------- tumi ēkhānē
On je tu a ona je tu. সে (ছেল---এখ-নে-এবং স----েয়ে- এ--নে ৷ স- (----- এ---- এ-- স- (----- এ---- ৷ স- (-ে-ে- এ-া-ে এ-ং স- (-ে-ে- এ-া-ে ৷ ------------------------------------- সে (ছেলে) এখানে এবং সে (মেয়ে) এখানে ৷ 0
sē -chēlē--ēk-ānē-ē-a- sē--m---- --hānē s- (------ ē----- ē--- s- (----- ē----- s- (-h-l-) ē-h-n- ē-a- s- (-ē-ē- ē-h-n- --------------------------------------- sē (chēlē) ēkhānē ēbaṁ sē (mēẏē) ēkhānē
My sme tu. আম-া ------৷ আ--- এ---- ৷ আ-র- এ-া-ে ৷ ------------ আমরা এখানে ৷ 0
ā---- ē--ā-ē ā---- ē----- ā-a-ā ē-h-n- ------------ āmarā ēkhānē
Vy ste tu. ত-----এ-া-ে-৷ ত---- এ---- ৷ ত-ম-া এ-া-ে ৷ ------------- তোমরা এখানে ৷ 0
t--ar- ---ā-ē t----- ē----- t-m-r- ē-h-n- ------------- tōmarā ēkhānē
Oni sú všetci tu. তারা সবা--এ-ানে-৷ ত--- স--- এ---- ৷ ত-র- স-া- এ-া-ে ৷ ----------------- তারা সবাই এখানে ৷ 0
t--ā-s-b-'i-----nē t--- s----- ē----- t-r- s-b-'- ē-h-n- ------------------ tārā sabā'i ēkhānē

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!