Slovníček fráz

sk Osoby   »   el Πρόσωπα

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [ένα]

1 [éna]

Πρόσωπα

[Prósōpa]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gréčtina Prehrať Viac
ja εγώ ε-- ε-ώ --- εγώ 0
e-ṓ e-- e-ṓ --- egṓ
ja a ty εγώ κ-ι-εσύ ε-- κ-- ε-- ε-ώ κ-ι ε-ύ ----------- εγώ και εσύ 0
e---k-- --ý e-- k-- e-- e-ṓ k-i e-ý ----------- egṓ kai esý
my obaja / my obidve ε---- ο--δ-ο ε---- ο- δ-- ε-ε-ς ο- δ-ο ------------ εμείς οι δύο 0
em--- o- --o e---- o- d-- e-e-s o- d-o ------------ emeís oi dýo
on αυτός α---- α-τ-ς ----- αυτός 0
a-tós a---- a-t-s ----- autós
on a ona αυ--ς--α- -υ-ή α---- κ-- α--- α-τ-ς κ-ι α-τ- -------------- αυτός και αυτή 0
a-tó- kai--utḗ a---- k-- a--- a-t-s k-i a-t- -------------- autós kai autḗ
oni obaja / ony obidve αυ--- -- -ύο α---- ο- δ-- α-τ-ί ο- δ-ο ------------ αυτοί οι δύο 0
au--í--i--ýo a---- o- d-- a-t-í o- d-o ------------ autoí oi dýo
muž ο άνδρας ο ά----- ο ά-δ-α- -------- ο άνδρας 0
o á----s o á----- o á-d-a- -------- o ándras
žena η-γυναίκα η γ------ η γ-ν-ί-α --------- η γυναίκα 0
ē -y----a ē g------ ē g-n-í-a --------- ē gynaíka
dieťa τ---αιδί τ- π---- τ- π-ι-ί -------- το παιδί 0
t----i-í t- p---- t- p-i-í -------- to paidí
rodina μ-α--ικ-γένεια μ-- ο--------- μ-α ο-κ-γ-ν-ι- -------------- μία οικογένεια 0
m---o-ko--ne-a m-- o--------- m-a o-k-g-n-i- -------------- mía oikogéneia
moja rodina η οι---έν-ιά--ου η ο--------- μ-- η ο-κ-γ-ν-ι- μ-υ ---------------- η οικογένειά μου 0
ē---ko-éne-- -ou ē o--------- m-- ē o-k-g-n-i- m-u ---------------- ē oikogéneiá mou
Moja rodina je tu. Η οικ--ένει- -ου-ε---ι--δ-. Η ο--------- μ-- ε---- ε--- Η ο-κ-γ-ν-ι- μ-υ ε-ν-ι ε-ώ- --------------------------- Η οικογένειά μου είναι εδώ. 0
Ē---k-g--e-á---u-eínai--d-. Ē o--------- m-- e---- e--- Ē o-k-g-n-i- m-u e-n-i e-ṓ- --------------------------- Ē oikogéneiá mou eínai edṓ.
Ja som tu. Εγώ εί-αι --ώ. Ε-- ε---- ε--- Ε-ώ ε-μ-ι ε-ώ- -------------- Εγώ είμαι εδώ. 0
E-ṓ--í--- e--. E-- e---- e--- E-ṓ e-m-i e-ṓ- -------------- Egṓ eímai edṓ.
Ty si tu. Εσ-----α--ε--. Ε-- ε---- ε--- Ε-ύ ε-σ-ι ε-ώ- -------------- Εσύ είσαι εδώ. 0
Esý-eí--- ed-. E-- e---- e--- E-ý e-s-i e-ṓ- -------------- Esý eísai edṓ.
On je tu a ona je tu. Α-τός---ν-- -δώ--------ή--ίν-ι----. Α---- ε---- ε-- κ-- α--- ε---- ε--- Α-τ-ς ε-ν-ι ε-ώ κ-ι α-τ- ε-ν-ι ε-ώ- ----------------------------------- Αυτός είναι εδώ και αυτή είναι εδώ. 0
A--ó-----ai--dṓ-k-i -utḗ--í-ai edṓ. A---- e---- e-- k-- a--- e---- e--- A-t-s e-n-i e-ṓ k-i a-t- e-n-i e-ṓ- ----------------------------------- Autós eínai edṓ kai autḗ eínai edṓ.
My sme tu. Εμείς --μ-σ---ε--. Ε---- ε------ ε--- Ε-ε-ς ε-μ-σ-ε ε-ώ- ------------------ Εμείς είμαστε εδώ. 0
Emeí---ím-st- ed-. E---- e------ e--- E-e-s e-m-s-e e-ṓ- ------------------ Emeís eímaste edṓ.
Vy ste tu. Εσ--- είστ- εδ-. Ε---- ε---- ε--- Ε-ε-ς ε-σ-ε ε-ώ- ---------------- Εσείς είστε εδώ. 0
Es--s -í--e-e-ṓ. E---- e---- e--- E-e-s e-s-e e-ṓ- ---------------- Eseís eíste edṓ.
Oni sú všetci tu. Ε--αι ό----εδώ. Ε---- ό--- ε--- Ε-ν-ι ό-ο- ε-ώ- --------------- Είναι όλοι εδώ. 0
E-----ó--- -d-. E---- ó--- e--- E-n-i ó-o- e-ṓ- --------------- Eínai óloi edṓ.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!