Slovníček fráz

sk Osoby   »   mk Лица

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [еден]

1 [eden]

Лица

[Lica]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
ja j-с j-- j-с --- jас 0
j-s j-- j-s --- jas
ja a ty jас-и -и j-- и т- j-с и т- -------- jас и ти 0
jas-i -i j-- i t- j-s i t- -------- jas i ti
my obaja / my obidve н-е--в-јцата н-- д------- н-е д-а-ц-т- ------------ ние двајцата 0
niye dv-----ta n--- d-------- n-y- d-a-t-a-a -------------- niye dvaјtzata
on т-ј т-- т-ј --- тој 0
t-ј t-- t-ј --- toј
on a ona т-- - т-а т-- и т-- т-ј и т-а --------- тој и таа 0
to- i-t-a t-- i t-- t-ј i t-a --------- toј i taa
oni obaja / ony obidve ти--д-а----а т-- д------- т-е д-а-ц-т- ------------ тие двајцата 0
ti-e--va-t-ata t--- d-------- t-y- d-a-t-a-a -------------- tiye dvaјtzata
muž м-ж м-- м-ж --- маж 0
maʐ m-- m-ʐ --- maʐ
žena же-а ж--- ж-н- ---- жена 0
ʐyena ʐ---- ʐ-e-a ----- ʐyena
dieťa д--е д--- д-т- ---- дете 0
d---ye d----- d-e-y- ------ dyetye
rodina едн--фа-и-ија е--- ф------- е-н- ф-м-л-ј- ------------- една фамилија 0
yedn- --mil--a y---- f------- y-d-a f-m-l-ј- -------------- yedna familiјa
moja rodina моја----ам---ја м----- ф------- м-ј-т- ф-м-л-ј- --------------- мојата фамилија 0
m---ta--a-----a m----- f------- m-ј-t- f-m-l-ј- --------------- moјata familiјa
Moja rodina je tu. М-ј-та---ми---а е ов-е. М----- ф------- е о---- М-ј-т- ф-м-л-ј- е о-д-. ----------------------- Мојата фамилија е овде. 0
M--a-a f---li-- y- o---e. M----- f------- y- o----- M-ј-t- f-m-l-ј- y- o-d-e- ------------------------- Moјata familiјa ye ovdye.
Ja som tu. Ј-с с---о--е. Ј-- с-- о---- Ј-с с-м о-д-. ------------- Јас сум овде. 0
Ј---s--m o----. Ј-- s--- o----- Ј-s s-o- o-d-e- --------------- Јas soom ovdye.
Ty si tu. Т-------де. Т- с- о---- Т- с- о-д-. ----------- Ти си овде. 0
Ti-s---vd-e. T- s- o----- T- s- o-d-e- ------------ Ti si ovdye.
On je tu a ona je tu. Тој е-овд- ----а --овд-. Т-- е о--- и т-- е о---- Т-ј е о-д- и т-а е о-д-. ------------------------ Тој е овде и таа е овде. 0
To- ye--vdy- i --a -e---dye. T-- y- o---- i t-- y- o----- T-ј y- o-d-e i t-a y- o-d-e- ---------------------------- Toј ye ovdye i taa ye ovdye.
My sme tu. Ние-сме-о--е. Н-- с-- о---- Н-е с-е о-д-. ------------- Ние сме овде. 0
Niy--sm-- ov--e. N--- s--- o----- N-y- s-y- o-d-e- ---------------- Niye smye ovdye.
Vy ste tu. Ви- -т--овде. В-- с-- о---- В-е с-е о-д-. ------------- Вие сте овде. 0
Vi-e-stye o--y-. V--- s--- o----- V-y- s-y- o-d-e- ---------------- Viye stye ovdye.
Oni sú všetci tu. Тие с--е--е-о--е. Т-- с--- с- о---- Т-е с-т- с- о-д-. ----------------- Тие сите се овде. 0
Tiy------- ----o---e. T--- s---- s-- o----- T-y- s-t-e s-e o-d-e- --------------------- Tiye sitye sye ovdye.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!