Slovníček fráz

sk Osoby   »   ro Persoane

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [unu]

Persoane

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
ja -u e- e- -- eu 0
ja a ty eu -i-tu e- ş- t- e- ş- t- -------- eu şi tu 0
my obaja / my obidve n-i--oi n-- d-- n-i d-i ------- noi doi 0
on e- e- e- -- el 0
on a ona el -- -a e- ş- e- e- ş- e- -------- el şi ea 0
oni obaja / ony obidve ei-doi e- d-- e- d-i ------ ei doi 0
muž b-rba-ul b------- b-r-a-u- -------- bărbatul 0
žena f---ia f----- f-m-i- ------ femeia 0
dieťa c-p-l-l c------ c-p-l-l ------- copilul 0
rodina o--ami-ie o f------ o f-m-l-e --------- o familie 0
moja rodina f--i-ia -ea f------ m-- f-m-l-a m-a ----------- familia mea 0
Moja rodina je tu. F----i---e---ste aic-. F------ m-- e--- a---- F-m-l-a m-a e-t- a-c-. ---------------------- Familia mea este aici. 0
Ja som tu. Eu -u---a-ci. E- s--- a---- E- s-n- a-c-. ------------- Eu sunt aici. 0
Ty si tu. Tu-e--- -i-i. T- e--- a---- T- e-t- a-c-. ------------- Tu eşti aici. 0
On je tu a ona je tu. E- e-te--ic- şi ea es-e--ic-. E- e--- a--- ş- e- e--- a---- E- e-t- a-c- ş- e- e-t- a-c-. ----------------------------- El este aici şi ea este aici. 0
My sme tu. N-i sunt-m--ici. N-- s----- a---- N-i s-n-e- a-c-. ---------------- Noi suntem aici. 0
Vy ste tu. Voi-sunteţ- ai--. V-- s------ a---- V-i s-n-e-i a-c-. ----------------- Voi sunteţi aici. 0
Oni sú všetci tu. E- -u-t-to---ai-i. E- s--- t--- a---- E- s-n- t-ţ- a-c-. ------------------ Ei sunt toţi aici. 0

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!