Slovníček fráz

sk Osoby   »   te వ్యక్తులు

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [ఒకటి]

1 [Okaṭi]

వ్యక్తులు

[Vyaktulu]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina telugčina Prehrať Viac
ja న--ు న--- న-న- ---- నేను 0
Nēnu N--- N-n- ---- Nēnu
ja a ty నే-ు-మ---- -----ు న--- మ---- న----- న-న- మ-ి-ు న-వ-వ- ----------------- నేను మరియు నువ్వు 0
N-n- --r----n-vvu N--- m----- n---- N-n- m-r-y- n-v-u ----------------- Nēnu mariyu nuvvu
my obaja / my obidve మన --్-రం మ- ఇ----- మ- ఇ-్-ర- --------- మన ఇద్దరం 0
M--- -dda--ṁ M--- i------ M-n- i-d-r-ṁ ------------ Mana iddaraṁ
on అ--ు అ--- అ-న- ---- అతను 0
Ata-u A---- A-a-u ----- Atanu
on a ona అత-- --ియ- ఆ-ె అ--- మ---- ఆ-- అ-న- మ-ి-ు ఆ-ె -------------- అతను మరియు ఆమె 0
Atan------yu---e A---- m----- ā-- A-a-u m-r-y- ā-e ---------------- Atanu mariyu āme
oni obaja / ony obidve వా--ద్దరూ వ-------- వ-ర-ద-ద-ూ --------- వారిద్దరూ 0
V-rid--rū V-------- V-r-d-a-ū --------- Vāriddarū
muž ప-రు-ుడు ప------- ప-ర-ష-డ- -------- పురుషుడు 0
P-ruṣuḍu P------- P-r-ṣ-ḍ- -------- Puruṣuḍu
žena స్త--ీ స----- స-త-ర- ------ స్త్రీ 0
St-ī S--- S-r- ---- Strī
dieťa ప---ల-ాడు ప-------- ప-ల-ల-ా-ు --------- పిల్లవాడు 0
Pilla--ḍu P-------- P-l-a-ā-u --------- Pillavāḍu
rodina కు---బం క------ క-ట-ం-ం ------- కుటుంబం 0
Ku-----ṁ K------- K-ṭ-m-a- -------- Kuṭumbaṁ
moja rodina నా --టుంబం న- క------ న- క-ట-ం-ం ---------- నా కుటుంబం 0
N---u-----ṁ N- k------- N- k-ṭ-m-a- ----------- Nā kuṭumbaṁ
Moja rodina je tu. న- --టు-బ--ఇ---డ-ఉ--ి న- క------ ఇ---- ఉ--- న- క-ట-ం-ం ఇ-్-డ ఉ-ద- --------------------- నా కుటుంబం ఇక్కడ ఉంది 0
N--ku-u-baṁ ik-a-- u-di N- k------- i----- u--- N- k-ṭ-m-a- i-k-ḍ- u-d- ----------------------- Nā kuṭumbaṁ ikkaḍa undi
Ja som tu. నే-- ఇక--- ---న-ను న--- ఇ---- ఉ------ న-న- ఇ-్-డ ఉ-్-ా-ు ------------------ నేను ఇక్కడ ఉన్నాను 0
Nēn- ----ḍa--n---u N--- i----- u----- N-n- i-k-ḍ- u-n-n- ------------------ Nēnu ikkaḍa unnānu
Ty si tu. నువ్వ- -క-క----్---ు న----- ఇ---- ఉ------ న-వ-వ- ఇ-్-డ ఉ-్-ా-ు -------------------- నువ్వు ఇక్కడ ఉన్నావు 0
N--v------ḍ---nnā-u N---- i----- u----- N-v-u i-k-ḍ- u-n-v- ------------------- Nuvvu ikkaḍa unnāvu
On je tu a ona je tu. అత-ు,---ె----కడ ఉ----రు అ---- ఆ-- ఇ---- ఉ------ అ-న-, ఆ-ె ఇ-్-డ ఉ-్-ా-ు ----------------------- అతను, ఆమె ఇక్కడ ఉన్నారు 0
At-n-, ām---kkaḍa-unn-ru A----- ā-- i----- u----- A-a-u- ā-e i-k-ḍ- u-n-r- ------------------------ Atanu, āme ikkaḍa unnāru
My sme tu. మ--ు-ఇక్కడ-ఉన--ా-ు మ--- ఇ---- ఉ------ మ-మ- ఇ-్-డ ఉ-్-ా-ు ------------------ మేము ఇక్కడ ఉన్నాము 0
Mē-- ikk-ḍ--u-nāmu M--- i----- u----- M-m- i-k-ḍ- u-n-m- ------------------ Mēmu ikkaḍa unnāmu
Vy ste tu. మ--- ఇక-కడ -----రు మ--- ఇ---- ఉ------ మ-ర- ఇ-్-డ ఉ-్-ా-ు ------------------ మీరు ఇక్కడ ఉన్నారు 0
Mīru i----a---n--u M--- i----- u----- M-r- i-k-ḍ- u-n-r- ------------------ Mīru ikkaḍa unnāru
Oni sú všetci tu. వా---ం-ర---క-కడ---్న--ు వ-------- ఇ---- ఉ------ వ-ళ-ల-ద-ూ ఇ-్-డ ఉ-్-ా-ు ----------------------- వాళ్లందరూ ఇక్కడ ఉన్నారు 0
Vāḷ--nd--- -k-------nāru V--------- i----- u----- V-ḷ-a-d-r- i-k-ḍ- u-n-r- ------------------------ Vāḷlandarū ikkaḍa unnāru

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!