Slovníček fráz

sk Osoby   »   tr Kişiler

1 [jeden]

Osoby

Osoby

1 [bir]

Kişiler

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
ja b-n b-- b-n --- ben 0
ja a ty b-- -e-s-n b-- v- s-- b-n v- s-n ---------- ben ve sen 0
my obaja / my obidve bi--ik--iz b-- i----- b-z i-i-i- ---------- biz ikimiz 0
on o- -end-s- ----ek) o- k------ (------ o- k-n-i-i (-r-e-) ------------------ o, kendisi (erkek) 0
on a ona o --r--k) ve o --a-ın) o (------ v- o (------ o (-r-e-) v- o (-a-ı-) ---------------------- o (erkek) ve o (kadın) 0
oni obaja / ony obidve onla- --isi o---- i---- o-l-r i-i-i ----------- onlar ikisi 0
muž erkek--a--m e----- a--- e-k-k- a-a- ----------- erkek, adam 0
žena ka--n k---- k-d-n ----- kadın 0
dieťa ço--k ç---- ç-c-k ----- çocuk 0
rodina bi- a-le b-- a--- b-r a-l- -------- bir aile 0
moja rodina b-n-- a---m b---- a---- b-n-m a-l-m ----------- benim ailem 0
Moja rodina je tu. (---im- -il-- bu-a--. (------ a---- b------ (-e-i-) a-l-m b-r-d-. --------------------- (Benim) ailem burada. 0
Ja som tu. Ben bu-a---ı-. B-- b--------- B-n b-r-d-y-m- -------------- Ben buradayım. 0
Ty si tu. Se--b---d---n. S-- b--------- S-n b-r-d-s-n- -------------- Sen buradasın. 0
On je tu a ona je tu. O (e-k-- -çin- -u-a-a--e - ----ın i-----bu-ad-. O (----- i---- b----- v- o (----- i---- b------ O (-r-e- i-i-) b-r-d- v- o (-a-ı- i-i-) b-r-d-. ----------------------------------------------- O (erkek için) burada ve o (kadın için) burada. 0
My sme tu. B-z-bura---ı-. B-- b--------- B-z b-r-d-y-z- -------------- Biz buradayız. 0
Vy ste tu. S----- -ur-das--ız. S----- b----------- S-z-e- b-r-d-s-n-z- ------------------- Sizler buradasınız. 0
Oni sú všetci tu. Onlar--e-si bur---l-r. O---- h---- b--------- O-l-r h-p-i b-r-d-l-r- ---------------------- Onlar hepsi buradalar. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učením jazykov proti Alzheimerovi

Kto chce zostať dlho duševne zdravý, mal by sa učiť jazyky. Znalosť jazykov môže slúžiť ako prevencia proti demencii. Preukázali to mnohé vedecké štúdie. Vek pritom nehrá rolu. Dôležité je len pravidelne trénovať mozog. Učenie slovíčok aktivuje rôzne časti mozgu. Tie riadia dôležité kognitívne procesy. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú pozornejší. Okrem toho sa lepšie sústredia. Viacjazyčnosť má aj ďalšie výhody. Viacjazyční ľudia sa lepšie rozhodujú. A tiež sa rozhodujú rýchlejšie. Je to preto, lebo ich mozog sa naučil, že má možnosť výberu. Na jedno slovo pozná minimálne dva termíny. Každý termín pritom predstavuje jednu možnosť. Ľudia, ktorí hovoria viacerými jazykmi, sú preto neustále schopní rozhodnúť sa. Ich mozog je vycvičený k výberu z viacerých možností. Obdobný tréning neprecvičuje len rečové centrum. Znalosť viacerých jazykov je prospešná aj pre ďalšie časti mozgu. Znalosť jazykov tiež znamená lepšiu kognitívnu kontrolu. Samozrejme, že nie je možné, aby sme učením cudzích jazykov demencii zabránili. Táto choroba sa však u ľudí hovoriacich viacerými jazykmi rozvíja pomalšie. Zdá sa, že ich mozog vie jej následky lepšie kompenzovať. Symptómy demencie sa u ľudí študujúcich cudzie jazyky toľko neprejavujú. Nebývajú toľko zmätení, ani nezabúdajú. Štúdium jazykov je teda prospešné v mladosti aj v starobe. A s každým ďalším jazykom je učenie jednoduchšie. Namiesto po liekoch by sme preto mali siahnuť po slovníku!