Slovníček fráz

sk Rodina   »   mk Фамилија

2 [dva]

Rodina

Rodina

2 [два]

2 [dva]

Фамилија

[Familiјa]

slovenčina macedónčina Prehrať Viac
starý otec де-о дедо 0
d---- dy--o dyedo d-e-o -----
stará mama ба-а баба 0
b--- ba-a baba b-b- ----
on a ona то- и т-а тој и таа 0
t-- i t-- to- i t-a toј i taa t-ј i t-a ---------
otec та--о татко 0
t---- ta--o tatko t-t-o -----
matka ма--а мајка 0
m---- ma--a maјka m-ј-a -----
on a ona то- и т-а тој и таа 0
t-- i t-- to- i t-a toј i taa t-ј i t-a ---------
syn син син 0
s-- sin sin s-n ---
dcéra ќе--а ќерка 0
k------ kj----a kjyerka k-y-r-a -------
on a ona то- и т-а тој и таа 0
t-- i t-- to- i t-a toј i taa t-ј i t-a ---------
brat бр-т брат 0
b--- br-t brat b-a- ----
sestra се---а сестра 0
s------ sy----a syestra s-e-t-a -------
on a ona то- и т-а тој и таа 0
t-- i t-- to- i t-a toј i taa t-ј i t-a ---------
strýko чи--о чичко 0
c------ ch----o chichko c-i-h-o -------
teta те--а тетка 0
t----- ty---a tyetka t-e-k- ------
on a ona то- и т-а тој и таа 0
t-- i t-- to- i t-a toј i taa t-ј i t-a ---------
Sme rodina. Ни- с-- е--- ф-------. Ние сме една фамилија. 0
N--- s--- y---- f-------. Ni-- s--- y---- f-------. Niye smye yedna familiјa. N-y- s-y- y-d-a f-m-l-ј-. ------------------------.
Rodina nie je malá. Фа-------- н- е м---. Фамилијата не е мала. 0
F--------- n-- y- m---. Fa-------- n-- y- m---. Familiјata nye ye mala. F-m-l-ј-t- n-e y- m-l-. ----------------------.
Rodina je veľká. Фа-------- е г-----. Фамилијата е голема. 0
F--------- y- g-------. Fa-------- y- g-------. Familiјata ye guolyema. F-m-l-ј-t- y- g-o-y-m-. ----------------------.

Hovoríme všetci „africky“?

Nie všetci sme už boli v Afrike. Je však celkom možné, že ju už navštívil každý jazyk! To si aspoň myslia niektorí vedci. Podľa nich totiž všetky jazyky pochádzajú z Afriky. Odtiaľ sa potom rozšírili do celého sveta. Celkom na svete existuje viac ako 6 000 rôznych jazykov. Všetky ale údajne majú spoločné africké korene. Vedci medzi sebou porovnali fonémy jazykov. Fonémy sú najmenšími jednotkami jazyka s rozlišovacou funkciou. Ak sa zmení fonéma, zmení sa aj význam slova. Môžeme si to ukázať na príklade z angličtiny. V angličtine označuje slovo dip a tip rôzne veci. V angličtine teda /d/ a /t/ predstavujú dve rôzne fonémy. V afrických jazykoch je táto fonetická rozmanitosť zďaleka najväčšia. Čím ďalej však ideme od Afriky, fonetická rozmanitosť výrazne ubúda. A práve v tom vidia vedci dôkaz pre svoje tézy. Populácie, ktoré migrujú, sú podľa nich homogénnejšie. Na ich vonkajších hraniciach ubúda genetickej rozmanitosti. Je to spôsobené tým, že klesá počet „osídlencov“. Čím menej génov migruje, tým je populácia homogénnejšia. Znižuje sa možnosť kombinácie génov. Výsledkom je, že členovia migrujúcej populácie sú si podobní. Vedci tomu hovoria zakladateľský efekt. Keď ľudia Afriku opustili, vzali si svoj jazyk so sebou. Menej osídlencov ale znamenalo aj menej foném. Jednotlivé jazyky sa teda postupom času zjednotili. Fakt, že homo sapiens pochádza z Afriky, je snáď už preukázaný. Uvidíme, či to platí aj o jeho jazyku ...