Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   hr Upoznavanje

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [tri]

Upoznavanje

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Ahoj! B--- - Bok! B--- / B--- B-g- / B-k- ----------- Bog! / Bok! 0
Dobrý deň! D---- --n! D---- d--- D-b-r d-n- ---------- Dobar dan! 0
Ako sa darí? K-k- --e?-/--a-o si? K--- s--- / K--- s-- K-k- s-e- / K-k- s-? -------------------- Kako ste? / Kako si? 0
Pochádzate z Európy? J-s-- -i V- -z-----p--/ ----pe? J---- l- V- i- E----- / E------ J-s-e l- V- i- E-r-p- / E-r-p-? ------------------------------- Jeste li Vi iz Europe / Evrope? 0
Pochádzate z Ameriky? Je--e----V---- -m-ri--? J---- l- V- i- A------- J-s-e l- V- i- A-e-i-e- ----------------------- Jeste li Vi iz Amerike? 0
Pochádzate z Ázie? J-s---li-Vi-i- --i--? J---- l- V- i- A----- J-s-e l- V- i- A-i-e- --------------------- Jeste li Vi iz Azije? 0
V ktorom hoteli bývate? U-ko--- h-telu -te s-j--t---? U k---- h----- s-- s--------- U k-j-m h-t-l- s-e s-j-š-e-i- ----------------------------- U kojem hotelu ste smješteni? 0
Ako dlho ste už tu? K-l----d-g--s-e-već -v-j-? K----- d--- s-- v-- o----- K-l-k- d-g- s-e v-ć o-d-e- -------------------------- Koliko dugo ste već ovdje? 0
Ako dlho zostanete? K---k--dugo -stajete? K----- d--- o-------- K-l-k- d-g- o-t-j-t-? --------------------- Koliko dugo ostajete? 0
Páči sa vám tu? Do---a l- -a- s----dje? D----- l- V-- s- o----- D-p-d- l- V-m s- o-d-e- ----------------------- Dopada li Vam se ovdje? 0
Ste tu na dovolenke? Jeste -i-Vi-o-dje -a-g--i-n--m -dmo--? J---- l- V- o---- n- g-------- o------ J-s-e l- V- o-d-e n- g-d-š-j-m o-m-r-? -------------------------------------- Jeste li Vi ovdje na godišnjem odmoru? 0
Navštívte ma niekedy! P--j----- -e j--no-! P-------- m- j------ P-s-e-i-e m- j-d-o-! -------------------- Posjetite me jednom! 0
Tu je moja adresa. O----- -o-a--d-e--. O-- j- m--- a------ O-o j- m-j- a-r-s-. ------------------- Ovo je moja adresa. 0
Uvidíme sa zajtra? Ho------- s----tr---idjet-? H----- l- s- s---- v------- H-ć-m- l- s- s-t-a v-d-e-i- --------------------------- Hoćemo li se sutra vidjeti? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. Ža- -i je,-i-a- ve---ešt- -r-g- u pla--. Ž-- m- j-- i--- v-- n---- d---- u p----- Ž-o m- j-, i-a- v-ć n-š-o d-u-o u p-a-u- ---------------------------------------- Žao mi je, imam već nešto drugo u planu. 0
Čau! Bok- ---og!---Z-og--! B--- / B--- / Z------ B-k- / B-g- / Z-o-o-! --------------------- Bok! / Bog! / Zbogom! 0
Dovidenia! D-v--enja! D--------- D-v-đ-n-a- ---------- Doviđenja! 0
Do skorého videnia! Do-u-----! D- u------ D- u-k-r-! ---------- Do uskoro! 0

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....