Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   ka გაცნობა

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [სამი]

3 [sami]

გაცნობა

[gatsnoba]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Ahoj! გა-----ბა! გ--------- გ-მ-რ-ო-ა- ---------- გამარჯობა! 0
g-ma--o--! g--------- g-m-r-o-a- ---------- gamarjoba!
Dobrý deň! გამა--ობ-! გ--------- გ-მ-რ-ო-ა- ---------- გამარჯობა! 0
g----j---! g--------- g-m-r-o-a- ---------- gamarjoba!
Ako sa darí? რ--ო----რ? რ---- ხ--- რ-გ-რ ხ-რ- ---------- როგორ ხარ? 0
rogo--k-ar? r---- k---- r-g-r k-a-? ----------- rogor khar?
Pochádzate z Európy? ე-რ--ელ--ხ--თ? ე------- ხ---- ე-რ-პ-ლ- ხ-რ-? -------------- ევროპელი ხართ? 0
e--op'e-i-kh-r-? e-------- k----- e-r-p-e-i k-a-t- ---------------- evrop'eli khart?
Pochádzate z Ameriky? ა-ერ-კე-ი-ხ---? ა-------- ხ---- ა-ე-ი-ე-ი ხ-რ-? --------------- ამერიკელი ხართ? 0
am-rik'e-----art? a--------- k----- a-e-i-'-l- k-a-t- ----------------- amerik'eli khart?
Pochádzate z Ázie? ა--ე-ი-ხ-რთ? ა----- ხ---- ა-ი-ლ- ხ-რ-? ------------ აზიელი ხართ? 0
a-ie----h---? a----- k----- a-i-l- k-a-t- ------------- azieli khart?
V ktorom hoteli bývate? რომელ -ა--უ---შ- -ხო-რო-თ? რ---- ს--------- ც-------- რ-მ-ლ ს-ს-უ-რ-შ- ც-ო-რ-ბ-? -------------------------- რომელ სასტუმროში ცხოვრობთ? 0
r---l s--t'-m-os-i t-khov-ob-? r---- s----------- t---------- r-m-l s-s-'-m-o-h- t-k-o-r-b-? ------------------------------ romel sast'umroshi tskhovrobt?
Ako dlho ste už tu? რა-დე-ი-ხ--ია რაც -ქ ხართ? რ------ ხ---- რ-- ა- ხ---- რ-მ-ე-ი ხ-ნ-ა რ-ც ა- ხ-რ-? -------------------------- რამდენი ხანია რაც აქ ხართ? 0
ram-en- -han-----ts------ar-? r------ k----- r--- a- k----- r-m-e-i k-a-i- r-t- a- k-a-t- ----------------------------- ramdeni khania rats ak khart?
Ako dlho zostanete? რ-მდე-- ხნით---ე---? რ------ ხ--- რ------ რ-მ-ე-ი ხ-ი- რ-ე-ი-? -------------------- რამდენი ხნით რჩებით? 0
ra---ni k-n-t -c-eb--? r------ k---- r------- r-m-e-i k-n-t r-h-b-t- ---------------------- ramdeni khnit rchebit?
Páči sa vám tu? მო-წ--თ --? მ------ ა-- მ-გ-ო-თ ა-? ----------- მოგწონთ აქ? 0
mo-ts'-nt--k? m-------- a-- m-g-s-o-t a-? ------------- mogts'ont ak?
Ste tu na dovolenke? აქ-შ---ულ-ბა -ა--თ? ა- შ-------- გ----- ა- შ-ე-უ-ე-ა გ-ქ-თ- ------------------- აქ შვებულება გაქვთ? 0
a---h-e---e-----k-t? a- s--------- g----- a- s-v-b-l-b- g-k-t- -------------------- ak shvebuleba gakvt?
Navštívte ma niekedy! მ--ტ--რე- -ოგო-მ-! მ-------- რ------- მ-ს-უ-რ-თ რ-გ-რ-ე- ------------------ მესტუმრეთ როგორმე! 0
mest'um-e- r-go-m-! m--------- r------- m-s-'-m-e- r-g-r-e- ------------------- mest'umret rogorme!
Tu je moja adresa. ე--ჩე-- მის--ართი-. ე- ჩ--- მ---------- ე- ჩ-მ- მ-ს-მ-რ-ი-. ------------------- ეს ჩემი მისამართია. 0
es ----i----a--r-ia. e- c---- m---------- e- c-e-i m-s-m-r-i-. -------------------- es chemi misamartia.
Uvidíme sa zajtra? ხვალ--ე--------? ხ--- შ---------- ხ-ა- შ-ვ-ვ-ე-ი-? ---------------- ხვალ შევხვდებით? 0
khva---he---v-e-it? k---- s------------ k-v-l s-e-k-v-e-i-? ------------------- khval shevkhvdebit?
Je mi ľúto, už niečo mám. ვწ--ვა-, მაგრამ უ--- დავ-ეგ----აღაც. ვ------- მ----- უ--- დ------- რ----- ვ-უ-ვ-რ- მ-გ-ა- უ-ვ- დ-ვ-ე-მ- რ-ღ-ც- ------------------------------------ ვწუხვარ, მაგრამ უკვე დავგეგმე რაღაც. 0
v--'u---ar,---gr----k--- --v-e-me--a---ts. v---------- m----- u---- d------- r------- v-s-u-h-a-, m-g-a- u-'-e d-v-e-m- r-g-a-s- ------------------------------------------ vts'ukhvar, magram uk've davgegme raghats.
Čau! კა-გ--! კ------ კ-რ-ა-! ------- კარგად! 0
k'ar-ad! k------- k-a-g-d- -------- k'argad!
Dovidenia! ნა--ამდ--! ნ--------- ნ-ხ-ა-დ-ს- ---------- ნახვამდის! 0
n-k-vamdi-! n---------- n-k-v-m-i-! ----------- nakhvamdis!
Do skorého videnia! დ------! დ------- დ-ო-ბ-თ- -------- დროებით! 0
d-o-bi-! d------- d-o-b-t- -------- droebit!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....