Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   ku Getting to know others

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3[sê]

Getting to know others

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Ahoj! Me-h--a! M------- M-r-e-a- -------- Merheba! 0
Dobrý deň! Rojb--! R------ R-j-a-! ------- Rojbaş! 0
Ako sa darí? Ça-a -î? Ç--- y-- Ç-w- y-? -------- Çawa yî? 0
Pochádzate z Európy? G-lo--û- -- Ew-opa-ê t-n? G--- h-- j- E------- t--- G-l- h-n j- E-r-p-y- t-n- ------------------------- Gelo hûn ji Ewropayê tên? 0
Pochádzate z Ameriky? G-l- hûn ---E--r----ê -ê-? G--- h-- j- E-------- t--- G-l- h-n j- E-e-î-a-ê t-n- -------------------------- Gelo hûn ji Emerîkayê tên? 0
Pochádzate z Ázie? Gel- hûn-ji-A---y---ên? G--- h-- j- A----- t--- G-l- h-n j- A-y-y- t-n- ----------------------- Gelo hûn ji Asyayê tên? 0
V ktorom hoteli bývate? Hû- l- k---n--tel------n--? H-- l- k---- o---- d------- H-n l- k-j-n o-e-ê d-m-n-n- --------------------------- Hûn li kîjan otelê dimînin? 0
Ako dlho ste už tu? J--k-n-î--- hûn-l- -i----? J- k---- v- h-- l- v-- i-- J- k-n-î v- h-n l- v-r i-? -------------------------- Ji kengî ve hûn li vir in? 0
Ako dlho zostanete? Hû--ê---q----b-m--i-? H-- ê ç----- b------- H-n ê ç-q-s- b-m-n-n- --------------------- Hûn ê çiqasî bimînin? 0
Páči sa vám tu? Hûn-v-r -ieci---in? H-- v-- d---------- H-n v-r d-e-i-î-i-? ------------------- Hûn vir diecibînin? 0
Ste tu na dovolenke? G-l----n l- -i---e-la--yê-d-kin? G--- h-- l- v-- b-------- d----- G-l- h-n l- v-r b-t-a-e-ê d-k-n- -------------------------------- Gelo hûn li vir betlaneyê dikin? 0
Navštívte ma niekedy! S--e-a-a-m-n---ki-! S------- m-- b----- S-r-d-n- m-n b-k-n- ------------------- Seredana min bikin! 0
Tu je moja adresa. N--n-ş-na -in li--ir -. N-------- m-- l- v-- e- N-v-î-a-a m-n l- v-r e- ----------------------- Navnîşana min li vir e. 0
Uvidíme sa zajtra? E--- -ib- h------î-in? E- ê s--- h-- b------- E- ê s-b- h-v b-b-n-n- ---------------------- Em ê sibê hev bibînin? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. B--ori-,-----i-a -- t----re-e-m-n e--i- h--e. B------- j- n--- v- t-------- m-- e d-- h---- B-b-r-n- j- n-h- v- t-v-î-e-e m-n e d-n h-y-. --------------------------------------------- Biborin, ji niha ve tevdîreke min e din heye. 0
Čau! B- -a--r- t-! B- x----- t-- B- x-t-r- t-! ------------- Bi xatirê te! 0
Dovidenia! Bi-h-viya--ev ---i--! B- h----- h-- d------ B- h-v-y- h-v d-t-n-! --------------------- Bi hêviya hev dîtinê! 0
Do skorého videnia! Bi-hêviya dem-----êzd---e-d--i-ê! B- h----- d----- n---- h--------- B- h-v-y- d-m-k- n-z-e h-v-î-i-ê- --------------------------------- Bi hêviya demeke nêzde hevdîtinê! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....