Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   mk Запознавање

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [три]

3 [tri]

Запознавање

[Zapoznavaњye]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Ahoj! З-ра--! З------ З-р-в-! ------- Здраво! 0
Zdra-o! Z------ Z-r-v-! ------- Zdravo!
Dobrý deň! Д--а-----! Д---- д--- Д-б-р д-н- ---------- Добар ден! 0
Do-a--d-e-! D---- d---- D-b-r d-e-! ----------- Dobar dyen!
Ako sa darí? Ка-- си? К--- с-- К-к- с-? -------- Како си? 0
K--- si? K--- s-- K-k- s-? -------- Kako si?
Pochádzate z Európy? Д----т------д Е-р--а? Д------ л- о- Е------ Д-а-а-е л- о- Е-р-п-? --------------------- Доаѓате ли од Европа? 0
Doaѓa--e -i--- Ye-r---? D------- l- o- Y------- D-a-a-y- l- o- Y-v-o-a- ----------------------- Doaѓatye li od Yevropa?
Pochádzate z Ameriky? До--ат--ли-о---м-р--а? Д------ л- о- А------- Д-а-а-е л- о- А-е-и-а- ---------------------- Доаѓате ли од Америка? 0
Do-ѓ-ty- l--o- Amy-----? D------- l- o- A-------- D-a-a-y- l- o- A-y-r-k-? ------------------------ Doaѓatye li od Amyerika?
Pochádzate z Ázie? Д-а--т--ли о--А----? Д------ л- о- А----- Д-а-а-е л- о- А-и-а- -------------------- Доаѓате ли од Азија? 0
D--ѓ--ye--- od--zi-a? D------- l- o- A----- D-a-a-y- l- o- A-i-a- --------------------- Doaѓatye li od Aziјa?
V ktorom hoteli bývate? Во---ј хо--- -и----е? В- к-- х---- ж------- В- к-ј х-т-л ж-в-е-е- --------------------- Во кој хотел живеете? 0
V- koј kh--y-l-ʐ-v-ey-t--? V- k-- k------ ʐ---------- V- k-ј k-o-y-l ʐ-v-e-e-y-? -------------------------- Vo koј khotyel ʐivyeyetye?
Ako dlho ste už tu? Колку-----о с---ве---о-д-? К---- д---- с-- в--- о---- К-л-у д-л-о с-е в-ќ- о-д-? -------------------------- Колку долго сте веќе овде? 0
Ko--o- ----uo ------yek-y--o-dye? K----- d----- s--- v------ o----- K-l-o- d-l-u- s-y- v-e-j-e o-d-e- --------------------------------- Kolkoo dolguo stye vyekjye ovdye?
Ako dlho zostanete? К-лк----лго -ст-н-вате? К---- д---- о---------- К-л-у д-л-о о-т-н-в-т-? ----------------------- Колку долго останувате? 0
Kolk-o do-g-o ---------tye? K----- d----- o------------ K-l-o- d-l-u- o-t-n-o-a-y-? --------------------------- Kolkoo dolguo ostanoovatye?
Páči sa vám tu? В--се-д---ѓа-ли-о--е? В- с- д----- л- о---- В- с- д-п-ѓ- л- о-д-? --------------------- Ви се допаѓа ли овде? 0
V- -y- d-paѓ--l----dy-? V- s-- d----- l- o----- V- s-e d-p-ѓ- l- o-d-e- ----------------------- Vi sye dopaѓa li ovdye?
Ste tu na dovolenke? Д-л- -те----е-на---мор? Д--- с-- о--- н- о----- Д-л- с-е о-д- н- о-м-р- ----------------------- Дали сте овде на одмор? 0
D--- ---- --dye na -----? D--- s--- o---- n- o----- D-l- s-y- o-d-e n- o-m-r- ------------------------- Dali stye ovdye na odmor?
Navštívte ma niekedy! П---тет----! П------- м-- П-с-т-т- м-! ------------ Посетете ме! 0
Po-ye---tye mye! P---------- m--- P-s-e-y-t-e m-e- ---------------- Posyetyetye mye!
Tu je moja adresa. Ев- ја моја-------са. Е-- ј- м----- а------ Е-е ј- м-ј-т- а-р-с-. --------------------- Еве ја мојата адреса. 0
Y-v-e -a ----t- --ryes-. Y---- ј- m----- a------- Y-v-e ј- m-ј-t- a-r-e-a- ------------------------ Yevye јa moјata adryesa.
Uvidíme sa zajtra? Ќе-----и-и---ли у---? Ќ- с- в----- л- у---- Ќ- с- в-д-м- л- у-р-? --------------------- Ќе се видиме ли утре? 0
K-ye --e-v-d--ye--i-oo-r-e? K--- s-- v------ l- o------ K-y- s-e v-d-m-e l- o-t-y-? --------------------------- Kjye sye vidimye li ootrye?
Je mi ľúto, už niečo mám. Ж-- ---е- и-а- -е-е неш-о --пл--ирано. Ж-- м- е- и--- в--- н---- и----------- Ж-л м- е- и-а- в-ќ- н-ш-о и-п-а-и-а-о- -------------------------------------- Жал ми е, имам веќе нешто испланирано. 0
ʐ-l--i y-- i--- v--k--- -ye--t--ispl-n-ra--. ʐ-- m- y-- i--- v------ n------ i----------- ʐ-l m- y-, i-a- v-e-j-e n-e-h-o i-p-a-i-a-o- -------------------------------------------- ʐal mi ye, imam vyekjye nyeshto isplanirano.
Čau! Ча-! Ч--- Ч-о- ---- Чао! 0
Cha-! C---- C-a-! ----- Chao!
Dovidenia! Д---д--ање! Д---------- Д-в-д-в-њ-! ----------- Довидување! 0
D--i---vaњ-e! D------------ D-v-d-o-a-y-! ------------- Dovidoovaњye!
Do skorého videnia! Д- ---к-р-! Д- н------- Д- н-с-о-о- ----------- До наскоро! 0
Do-----oro! D- n------- D- n-s-o-o- ----------- Do naskoro!

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....