Slovníček fráz

sk V škole   »   bn বিদ্যালয়ে / স্কুলে

4 [štyri]

V škole

V škole

৪ [চার]

4 [Cāra]

বিদ্যালয়ে / স্কুলে

[bidyālaẏē / skulē]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bengálčina Prehrať Viac
Kde sme? আ--া --থ-য়? আ--- ক----- আ-র- ক-থ-য়- ----------- আমরা কোথায়? 0
āma-ā kō-h-ẏ-? ā---- k------- ā-a-ā k-t-ā-a- -------------- āmarā kōthāẏa?
Sme v škole. আ-রা ----য-লয়ে ৷ আ--- ব-------- ৷ আ-র- ব-দ-য-ল-ে ৷ ---------------- আমরা বিদ্যালয়ে ৷ 0
Ām--ā bi---laẏē Ā---- b-------- Ā-a-ā b-d-ā-a-ē --------------- Āmarā bidyālaẏē
Máme vyučovanie. আ-াদ-র ক-ল-- --- ৷ আ----- ক---- আ-- ৷ আ-া-ে- ক-ল-স আ-ে ৷ ------------------ আমাদের ক্লাস আছে ৷ 0
āmād--a-k--s--āc-ē ā------ k---- ā--- ā-ā-ē-a k-ā-a ā-h- ------------------ āmādēra klāsa āchē
To sú žiaci. ও-- -াত্র ৷ ও-- ছ---- ৷ ও-া ছ-ত-র ৷ ----------- ওরা ছাত্র ৷ 0
ōrā c----a ō-- c----- ō-ā c-ā-r- ---------- ōrā chātra
To je učiteľka. উনি -ি---ি-- ৷ উ-- শ------- ৷ উ-ি শ-ক-ষ-ক- ৷ -------------- উনি শিক্ষিকা ৷ 0
uni -ik---ā u-- ś------ u-i ś-k-i-ā ----------- uni śikṣikā
To je trieda. ও-া--------র---------ক----৷ ও-- ক---- ঘ- / শ--------- ৷ ও-া ক-ল-স ঘ- / শ-র-ণ-ক-্- ৷ --------------------------- ওটা ক্লাস ঘর / শ্রেণিকক্ষ ৷ 0
ōṭā kl-sa----ra-- śr--ik--ṣa ō-- k---- g---- / ś--------- ō-ā k-ā-a g-a-a / ś-ē-i-a-ṣ- ---------------------------- ōṭā klāsa ghara / śrēṇikakṣa
Čo robíme? আ-রা -- -রছ-? আ--- ক- ক---- আ-র- ক- ক-ছ-? ------------- আমরা কী করছি? 0
āmar- -- -a-ac-i? ā---- k- k------- ā-a-ā k- k-r-c-i- ----------------- āmarā kī karachi?
Učíme sa. আম---শিখছ- ৷ আ--- শ---- ৷ আ-র- শ-খ-ি ৷ ------------ আমরা শিখছি ৷ 0
Ā--rā-śikh---i Ā---- ś------- Ā-a-ā ś-k-a-h- -------------- Āmarā śikhachi
Učíme sa jazyk. আ--- একট--ভ-ষ--শিখ-ি ৷ আ--- এ--- ভ--- শ---- ৷ আ-র- এ-ট- ভ-ষ- শ-খ-ি ৷ ---------------------- আমরা একটি ভাষা শিখছি ৷ 0
ā-a-ā--k-ṭi-b-āṣā-ś-k--c-i ā---- ē---- b---- ś------- ā-a-ā ē-a-i b-ā-ā ś-k-a-h- -------------------------- āmarā ēkaṭi bhāṣā śikhachi
Učím sa angličtinu. আ-ি-ই-রে-----খছ- ৷ আ-- ই----- শ---- ৷ আ-ি ই-র-জ- শ-খ-ি ৷ ------------------ আমি ইংরেজী শিখছি ৷ 0
ām---nrējī-śikhac-i ā-- i----- ś------- ā-i i-r-j- ś-k-a-h- ------------------- āmi inrējī śikhachi
Učíš sa španielčinu. ত-ম- --প্য---শ শ--- ৷ ত--- স-------- শ--- ৷ ত-ম- স-প-য-ন-শ শ-খ- ৷ --------------------- তুমি স্প্যানিশ শিখছ ৷ 0
t--i--p-ān-ś--ś-kha--a t--- s------- ś------- t-m- s-y-n-ś- ś-k-a-h- ---------------------- tumi spyāniśa śikhacha
Učí sa nemčinu. সে (-- জ-র্মা- --খ-ে-৷ স- (-- জ------ শ---- ৷ স- (-) জ-র-ম-ন শ-খ-ে ৷ ---------------------- সে (ও) জার্মান শিখছে ৷ 0
s---ō- --r--n- śi--a-hē s- (-- j------ ś------- s- (-) j-r-ā-a ś-k-a-h- ----------------------- sē (ō) jārmāna śikhachē
Učíme sa francúzštinu. আ--া-ফ্-ে--চ -ি-ছ--৷ আ--- ফ------ শ---- ৷ আ-র- ফ-র-ঞ-চ শ-খ-ি ৷ -------------------- আমরা ফ্রেঞ্চ শিখছি ৷ 0
ā-ar--p---ñ-a -----c-i ā---- p------ ś------- ā-a-ā p-r-ñ-a ś-k-a-h- ---------------------- āmarā phrēñca śikhachi
Učíte sa taliančinu. ত--র---ব-- --া---ান-শ--ছ-৷ ত---- স--- ই------- শ--- ৷ ত-ম-া স-া- ই-া-ি-া- শ-খ- ৷ -------------------------- তোমরা সবাই ইটালিয়ান শিখছ ৷ 0
tōma-- s-bā'i iṭā-iẏ-n- --kh-c-a t----- s----- i-------- ś------- t-m-r- s-b-'- i-ā-i-ā-a ś-k-a-h- -------------------------------- tōmarā sabā'i iṭāliẏāna śikhacha
Učia sa ruštinu. ত-র- --রা) র-শি-া---ি--- ৷ ত--- (---- র------ শ---- ৷ ত-র- (-র-) র-শ-য়-ন শ-খ-ে ৷ -------------------------- তারা (ওরা) রাশিয়ান শিখছে ৷ 0
t--ā---r-) r---ẏ-n--ś-kha-hē t--- (---- r------- ś------- t-r- (-r-) r-ś-ẏ-n- ś-k-a-h- ---------------------------- tārā (ōrā) rāśiẏāna śikhachē
Učiť sa jazyky je zaujímavé. ভাষ- শেখা---একটা-----ন ব্যা-ার-৷ ভ--- শ----- এ--- দ---- ব------ ৷ ভ-ষ- শ-খ-ট- এ-ট- দ-র-ন ব-য-প-র ৷ -------------------------------- ভাষা শেখাটা একটা দারুন ব্যাপার ৷ 0
b--ṣ- śē---ṭ---k--ā dā--n---y-p--a b---- ś------ ē---- d----- b------ b-ā-ā ś-k-ā-ā ē-a-ā d-r-n- b-ā-ā-a ---------------------------------- bhāṣā śēkhāṭā ēkaṭā dāruna byāpāra
Chceme rozumieť ľuďom. আ-----ান-ষক- -ুঝত- -াই ৷ আ--- ম------ ব---- চ-- ৷ আ-র- ম-ন-ষ-ে ব-ঝ-ে চ-ই ৷ ------------------------ আমরা মানুষকে বুঝতে চাই ৷ 0
ām-rā--ā---akē -uj--tē---'i ā---- m------- b------ c--- ā-a-ā m-n-ṣ-k- b-j-a-ē c-'- --------------------------- āmarā mānuṣakē bujhatē cā'i
Chceme sa rozprávať s ľuďmi. আম-া ম-ন-ষে- ---গে কথ----তে-চ---৷ আ--- ম------ স---- ক-- ব--- চ-- ৷ আ-র- ম-ন-ষ-র স-্-ে ক-া ব-ত- চ-ই ৷ --------------------------------- আমরা মানুষের সঙ্গে কথা বলতে চাই ৷ 0
ā-a-ā-mā-uṣ-ra -a-----a-h----lat- -ā-i ā---- m------- s---- k---- b----- c--- ā-a-ā m-n-ṣ-r- s-ṅ-ē k-t-ā b-l-t- c-'- -------------------------------------- āmarā mānuṣēra saṅgē kathā balatē cā'i

Deň materinského jazyka

Máte radi svoju materčinu? Potom môžete oslavovať. A to vždy 21. februára! Je to medzinárodný deň materinského jazyka. Oslavuje sa od roku 2000. Vyhlásilo ho UNESCO. UNESCO je sekciou Organizácie spojených národov. Zameriava sa na oblasť vedy, kultúry a vzdelania. UNESCO usiluje o zachovanie kultúrneho dedičstva ľudstva. Aj jazyk je kultúrnym dedičstvom. Preto ho musíme chrániť, kultivovať a podporovať. 21. februára slávime jazykovú rozmanitosť. Na celom svete sa hovorí cca 6 000 - 7 000 jazykmi. Polovici z nich však hrozí vymretie. Každé dva týždne navždy zmizne jeden jazyk. Každý jazyk je však výnimočnou pokladnicou poznania. Jazyk odráža znalosti národov. Dejiny národa sa odrážajú v jeho jazyku. Jazykom sa odovzdávajú skúsenosti a tradície. Materinský jazyk je teda súčasťou identity každého národa. Keď jazyk vymrie, stratíme viac než len slová. A 21. februára by sa na to nemalo zabúdať. Ľudia by mali pochopiť, aký význam jazyky majú. A mali by popremýšľať nad tým, čo môžu urobiť pre ich zachovanie. Ukážte teda svojmu jazyku, ako veľmi je pre Vás dôležitý! Môžete mu treba upiecť tortu. S krásnym nápisom z cukru. Samozrejme vo svojej materčine!