Slovníček fráz

sk Krajiny a jazyky   »   hr Zemlje i jezici

5 [päť]

Krajiny a jazyky

Krajiny a jazyky

5 [pet]

Zemlje i jezici

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
John je z Londýna. J-hn j--i- -ondona. J--- j- i- L------- J-h- j- i- L-n-o-a- ------------------- John je iz Londona. 0
Londýn je vo Veľkej Británii. Lo---- j--u V-li-o- ---t----i. L----- j- u V------ B--------- L-n-o- j- u V-l-k-j B-i-a-i-i- ------------------------------ London je u Velikoj Britaniji. 0
Hovorí po anglicky. O- govo-i --gles-i. O- g----- e-------- O- g-v-r- e-g-e-k-. ------------------- On govori engleski. 0
Mária je z Madridu. Mar----j--i- --d---a. M----- j- i- M------- M-r-j- j- i- M-d-i-a- --------------------- Marija je iz Madrida. 0
Madrid je v Španielsku. Madr-- je-u Š--njo-s--j. M----- j- u Š----------- M-d-i- j- u Š-a-j-l-k-j- ------------------------ Madrid je u Španjolskoj. 0
Hovorí po španielsky. O-a----o-- š--njo-s--. O-- g----- š---------- O-a g-v-r- š-a-j-l-k-. ---------------------- Ona govori španjolski. 0
Peter a Marta sú z Berlína. P-----i M-rth--s---- -er--n-. P---- i M----- s- i- B------- P-t-r i M-r-h- s- i- B-r-i-a- ----------------------------- Peter i Martha su iz Berlina. 0
Berlín je v Nemecku. B----- j--- --em--k--. B----- j- u N--------- B-r-i- j- u N-e-a-k-j- ---------------------- Berlin je u Njemačkoj. 0
Hovoríte obaja po nemecky? Gov----- li ob--e-nje-a-ki? G------- l- o---- n-------- G-v-r-t- l- o-o-e n-e-a-k-? --------------------------- Govorite li oboje njemački? 0
Londýn je hlavné mesto. L-nd-n je-g--v-i gr-d. L----- j- g----- g---- L-n-o- j- g-a-n- g-a-. ---------------------- London je glavni grad. 0
Madrid a Berlín sú tiež hlavné mestá. M--r-d-- Be-lin-su t---đer-g-a--i-gra-ovi. M----- i B----- s- t------ g----- g------- M-d-i- i B-r-i- s- t-k-đ-r g-a-n- g-a-o-i- ------------------------------------------ Madrid i Berlin su također glavni gradovi. 0
Hlavné mestá sú veľké a hlučné. G--vn--gr-dov- -u-v--i---i-b--n-. G----- g------ s- v----- i b----- G-a-n- g-a-o-i s- v-l-k- i b-č-i- --------------------------------- Glavni gradovi su veliki i bučni. 0
Francúzsko sa nachádza v Európe. Fra-----a--- u-E--opi. F-------- j- u E------ F-a-c-s-a j- u E-r-p-. ---------------------- Francuska je u Europi. 0
Egypt sa nachádza v Afrike. E---at je-u---r---. E----- j- u A------ E-i-a- j- u A-r-c-. ------------------- Egipat je u Africi. 0
Japonsko sa nachádza v Ázii. J-p-n--e-u-A-i--. J---- j- u A----- J-p-n j- u A-i-i- ----------------- Japan je u Aziji. 0
Kanada sa nachádza v Severnej Amerike. Kanad---e-u--jev-r--- A----c-. K----- j- u S-------- A------- K-n-d- j- u S-e-e-n-j A-e-i-i- ------------------------------ Kanada je u Sjevernoj Americi. 0
Panama sa nachádza v Strednej Amerike. P---m------ -re-nj---A--r-c-. P----- j- u S------- A------- P-n-m- j- u S-e-n-o- A-e-i-i- ----------------------------- Panama je u Srednjoj Americi. 0
Brazília sa nachádza v Južnej Amerike. B-a-il j--u----noj -me-ic-. B----- j- u J----- A------- B-a-i- j- u J-ž-o- A-e-i-i- --------------------------- Brazil je u Južnoj Americi. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a dialekty

Na svete je 6 000 až 7 000 rôznych jazykov. Počet dialektov je samozrejme omnoho vyšší. Aký je ale rozdiel medzi jazykom a dialektom? Dialekty sa vždy viažu na konkrétnu regionálnu oblasť. Radíme ich preto k regionálnym jazykovým formám. Dialekt je jazyková forma s najmenším oblastným rozsahom. Dialekty majú spravidla len hovorenú, nie písanú podobu. Tvoria vlastný jazykový systém. A majú i vlastné pravidlá. Teoreticky môže mať každý jazyk ľubovoľný počet dialektov. Všetky dialekty patria do štandardného jazyka. Štandardnému jazyku rozumejú všetci obyvatelia krajiny. Týmto jazykom sa môžu zhovárať aj ľudia s rôznymi dialektmi. Takmer všetky dialekty strácajú čoraz viac na význame. V mestách sa s nimi už takmer nestretneme. Aj v zamestnaní sa používa väčšinou štandardný jazyk. Ľudia používajúci dialekt sú často považovaní za vidiečanov alebo nevzdelancov. Vyskytujú sa pritom vo všetkých sociálnych vrstvách. Nie sú teda o nič menej inteligentní ako ostatní ľudia. Práve naopak! Kto hovorí dialektom, má mnoho výhod. Napríklad pri štúdiu cudzích jazykov. Ľudia hovoriaci dialektom vedia, že existujú rôzne jazykové formy. A dokážu sa rýchlo naučiť meniť štýl jazyka. Majú preto vyššiu schopnosť variácie. Ich cit im napovie, aký štýl jazyka majú v určitej situácii použiť. Je to dokonca vedecky dokázané. Takže: nebojte sa používať dialekt, oplatí sa to!