Slovníček fráz

sk Čísla   »   bn সংখ্যা / নম্বর

7 [sedem]

Čísla

Čísla

৭ [সাত]

7 [sāta]

সংখ্যা / নম্বর

[saṅkhyā / nambara]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bengálčina Prehrať Viac
Počítam: আ---গ--া -রি আ-- গ--- ক-- আ-ি গ-ন- ক-ি ------------ আমি গণনা করি 0
āmi----anā --ri ā-- g----- k--- ā-i g-ṇ-n- k-r- --------------- āmi gaṇanā kari
jeden, dva, tri এক------ তিন এ-- দ--- ত-- এ-, দ-ই- ত-ন ------------ এক, দুই, তিন 0
ēk-- -u'i, -i-a ē--- d---- t--- ē-a- d-'-, t-n- --------------- ēka, du'i, tina
Počítam do troch. আম---িন-প----্---ণন- ক-ি-৷ আ-- ত-- প------ গ--- ক-- ৷ আ-ি ত-ন প-্-ন-ত গ-ন- ক-ি ৷ -------------------------- আমি তিন পর্যন্ত গণনা করি ৷ 0
āmi-ti-a---r-an-a----a-- ---i ā-- t--- p------- g----- k--- ā-i t-n- p-r-a-t- g-ṇ-n- k-r- ----------------------------- āmi tina paryanta gaṇanā kari
Počítam ďalej: আমি ---া-করত- -া-ি ৷ আ-- গ--- ক--- থ--- ৷ আ-ি গ-ন- ক-ত- থ-ক- ৷ -------------------- আমি গণনা করতে থাকি ৷ 0
āmi---ṇa----ara-ē th--i ā-- g----- k----- t---- ā-i g-ṇ-n- k-r-t- t-ā-i ----------------------- āmi gaṇanā karatē thāki
štyri, päť, šesť, চ--, --ঁচ, -য় চ--- প---- ছ- চ-র- প-ঁ-, ছ- ------------- চার, পাঁচ, ছয় 0
c--a, pām̐-a- c-aẏa c---- p------ c---- c-r-, p-m-c-, c-a-a ------------------- cāra, pām̐ca, chaẏa
sedem, osem, deväť সাত,-আ-, -য় স--- আ-- ন- স-ত- আ-, ন- ----------- সাত, আট, নয় 0
s-----āṭa---a-a s---- ā--- n--- s-t-, ā-a- n-ẏ- --------------- sāta, āṭa, naẏa
Počítam. আ-ি গণনা---- ৷ আ-- গ--- ক-- ৷ আ-ি গ-ন- ক-ি ৷ -------------- আমি গণনা করি ৷ 0
ā-- g---n---ari ā-- g----- k--- ā-i g-ṇ-n- k-r- --------------- āmi gaṇanā kari
Počítaš. তু-ি---ন- কর-৷ ত--- গ--- ক- ৷ ত-ম- গ-ন- ক- ৷ -------------- তুমি গণনা কর ৷ 0
t--i--aṇ--ā ---a t--- g----- k--- t-m- g-ṇ-n- k-r- ---------------- tumi gaṇanā kara
Počíta. স---------ে ৷ স- গ--- ক-- ৷ স- গ-ন- ক-ে ৷ ------------- সে গণনা করে ৷ 0
sē-ga------arē s- g----- k--- s- g-ṇ-n- k-r- -------------- sē gaṇanā karē
Jeden. Prvý. এ----্-থম এ-- প---- এ-. প-র-ম --------- এক. প্রথম 0
ē-a- -ra-h-ma ē--- P------- ē-a- P-a-h-m- ------------- ēka. Prathama
Dva. Druhý. দ----দ্ব-তীয় দ--- দ------ দ-ই- দ-ব-ত-য় ------------ দুই. দ্বিতীয় 0
du'-- D-i-īẏa d---- D------ d-'-. D-i-ī-a ------------- du'i. Dbitīẏa
Tri. Tretí. তি-. -ৃত-য় ত--- ত---- ত-ন- ত-ত-য় ---------- তিন. তৃতীয় 0
ti--- -r̥tīẏa t---- T------ t-n-. T-̥-ī-a ------------- tina. Tr̥tīẏa
Štyri. Štvrtý. চা-. চত-র-থ চ--- চ----- চ-র- চ-ু-্- ----------- চার. চতুর্থ 0
c---. C----tha c---- C------- c-r-. C-t-r-h- -------------- cāra. Caturtha
Päť. Piaty. পাঁ-- পঞ্চম প---- প---- প-ঁ-. প-্-ম ----------- পাঁচ. পঞ্চম 0
pām̐-a--Pañ---a p------ P------ p-m-c-. P-ñ-a-a --------------- pām̐ca. Pañcama
Šesť. Šiesty. ছ-. ষ--ঠ ছ-- ষ--- ছ-. ষ-্- -------- ছয়. ষষ্ঠ 0
c--ẏ-.-Ṣ-ṣṭ-a c----- Ṣ----- c-a-a- Ṣ-ṣ-h- ------------- chaẏa. Ṣaṣṭha
Sedem. Siedmy. স------্-ম স--- স---- স-ত- স-্-ম ---------- সাত. সপ্তম 0
s---.--a-t--a s---- S------ s-t-. S-p-a-a ------------- sāta. Saptama
Osem. Ôsmy. আট.-অষ--ম আ-- অ---- আ-. অ-্-ম --------- আট. অষ্টম 0
āṭa--Aṣṭa-a ā--- A----- ā-a- A-ṭ-m- ----------- āṭa. Aṣṭama
Deväť. Deviaty. ন-.--বম ন-- ন-- ন-. ন-ম ------- নয়. নবম 0
na--. -a-ama n---- N----- n-ẏ-. N-b-m- ------------ naẏa. Nabama

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!