Slovníček fráz

sk Čísla   »   he ‫מספרים‬

7 [sedem]

Čísla

Čísla

‫7 [שבע]‬

7 [sheva]

‫מספרים‬

[misparim]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Počítam: ‫-נ- סופ--- ת׃‬ ‫--- ס--- / ת-- ‫-נ- ס-פ- / ת-‬ --------------- ‫אני סופר / ת׃‬ 0
ani s-fe-----eret: a-- s------------- a-i s-f-r-s-f-r-t- ------------------ ani sofer/soferet:
jeden, dva, tri ‫--ת, ש--ם---לוש‬ ‫---- ש---- ש---- ‫-ח-, ש-י-, ש-ו-‬ ----------------- ‫אחת, שתים, שלוש‬ 0
a---,-sh---m,-sh---sh a---- s------ s------ a-a-, s-t-i-, s-a-o-h --------------------- axat, shtaim, shalosh
Počítam do troch. ‫-ני --פ- /-ת-עד------‬ ‫--- ס--- / ת ע- ש----- ‫-נ- ס-פ- / ת ע- ש-ו-.- ----------------------- ‫אני סופר / ת עד שלוש.‬ 0
a-i s-f--/s-fe-et -d -h-lo--. a-- s------------ a- s------- a-i s-f-r-s-f-r-t a- s-a-o-h- ----------------------------- ani sofer/soferet ad shalosh.
Počítam ďalej: ‫--י--משי--- ה ל-פור׃‬ ‫--- מ---- / ה ל------ ‫-נ- מ-ש-ך / ה ל-פ-ר-‬ ---------------------- ‫אני ממשיך / ה לספור׃‬ 0
a-i-------kh----s--k--- ---p-r: a-- m------------------ l------ a-i m-m-h-k-/-a-s-i-h-h l-s-o-: ------------------------------- ani mamshikh/mamshikhah lispor:
štyri, päť, šesť, ‫--ב-, ח-----ש--‬ ‫----- ח--- ש-- ‬ ‫-ר-ע- ח-ש- ש-, ‬ ----------------- ‫ארבע, חמש, שש, ‬ 0
ar-a---amesh- s--sh a---- x------ s---- a-b-, x-m-s-, s-e-h ------------------- arba, xamesh, shesh
sedem, osem, deväť ‫-בע- --ונה--תשע‬ ‫---- ש----- ת--- ‫-ב-, ש-ו-ה- ת-ע- ----------------- ‫שבע, שמונה, תשע‬ 0
s----- -h-o-eh,-t-s-a s----- s------- t---- s-e-a- s-m-n-h- t-s-a --------------------- sheva, shmoneh, tesha
Počítam. ‫-נ------ /-ת-‬ ‫--- ס--- / ת-- ‫-נ- ס-פ- / ת-‬ --------------- ‫אני סופר / ת.‬ 0
an- --f-------re-. a-- s------------- a-i s-f-r-s-f-r-t- ------------------ ani sofer/soferet.
Počítaš. ‫את-/ --ס-פ--/--.‬ ‫-- / ה ס--- / ת-- ‫-ת / ה ס-פ- / ת-‬ ------------------ ‫את / ה סופר / ת.‬ 0
a-ah-a----fe-/s-f---t. a------ s------------- a-a-/-t s-f-r-s-f-r-t- ---------------------- atah/at sofer/soferet.
Počíta. ‫הו---ו-ר-‬ ‫--- ס----- ‫-ו- ס-פ-.- ----------- ‫הוא סופר.‬ 0
hu-so-e-. h- s----- h- s-f-r- --------- hu sofer.
Jeden. Prvý. ‫א--.-ה-א-ון-‬ ‫---- ה------- ‫-ח-. ה-א-ו-.- -------------- ‫אחת. הראשון.‬ 0
ax--. -a-i-shon. a---- h--------- a-a-. h-r-'-h-n- ---------------- axat. hari'shon.
Dva. Druhý. ‫שת---. --ני-‬ ‫------ ה----- ‫-ת-י-. ה-נ-.- -------------- ‫שתיים. השני.‬ 0
sh---m--h---e-i. s------ h------- s-t-i-. h-s-e-i- ---------------- shtaim. hasheni.
Tri. Tretí. ‫ש-וש.-ה-ל-ש-.‬ ‫----- ה------- ‫-ל-ש- ה-ל-ש-.- --------------- ‫שלוש. השלישי.‬ 0
sh---s-.-h--h--s-i. s------- h--------- s-a-o-h- h-s-l-s-i- ------------------- shalosh. hashlishi.
Štyri. Štvrtý. ‫אר--. ה---עי-‬ ‫----- ה------- ‫-ר-ע- ה-ב-ע-.- --------------- ‫ארבע. הרביעי.‬ 0
ar-------ev--i. a---- h-------- a-b-. h-r-v-'-. --------------- arba. harevi'i.
Päť. Piaty. ‫ח-ש. -ח-י-י-‬ ‫---- ה------- ‫-מ-. ה-מ-ש-.- -------------- ‫חמש. החמישי.‬ 0
x-me--.-hax--i--i. x------ h--------- x-m-s-. h-x-m-s-i- ------------------ xamesh. haxamishi.
Šesť. Šiesty. ‫שש--ה--ש-.‬ ‫--- ה------ ‫-ש- ה-י-י-‬ ------------ ‫שש. השישי.‬ 0
s--s-- --sh----. s----- h-------- s-e-h- h-s-i-h-. ---------------- shesh. hashishi.
Sedem. Siedmy. ‫-------ב---.‬ ‫---- ה------- ‫-ב-. ה-ב-ע-.- -------------- ‫שבע. השביעי.‬ 0
s--va.-h--h--'-. s----- h-------- s-e-a- h-s-v-'-. ---------------- sheva. hashvi'i.
Osem. Ôsmy. ‫----ה- -ש-י--.‬ ‫------ ה------- ‫-מ-נ-. ה-מ-נ-.- ---------------- ‫שמונה. השמיני.‬ 0
sh-on-h. h---mi-i. s------- h-------- s-m-n-h- h-s-m-n-. ------------------ shmoneh. hashmini.
Deväť. Deviaty. ‫---.-ה----י-‬ ‫---- ה------- ‫-ש-. ה-ש-ע-.- -------------- ‫תשע. התשיעי.‬ 0
tesh-. ---s-i--. t----- h-------- t-s-a- h-t-h-'-. ---------------- tesha. hatshi'i.

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!