Slovníček fráz

sk Čísla   »   mk Броеви

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [седум]

7 [syedoom]

Броеви

[Broyevi]

slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Počítam: Ја- б-----: Јас бројам: 0
Ј-- b-----: Јa- b-----: Јas broјam: Ј-s b-o-a-: ----------:
jeden, dva, tri ед--- д--- т-и еден, два, три 0
y-----, d--, t-- ye----- d--- t-i yedyen, dva, tri y-d-e-, d-a, t-i ------,----,----
Počítam do troch. Ја- б----- д- т--. Јас бројам до три. 0
Ј-- b----- d- t--. Јa- b----- d- t--. Јas broјam do tri. Ј-s b-o-a- d- t-i. -----------------.
Počítam ďalej: Ја- б----- п-------: Јас бројам понатаму: 0
Ј-- b----- p--------: Јa- b----- p--------: Јas broјam ponatamoo: Ј-s b-o-a- p-n-t-m-o: --------------------:
štyri, päť, šesť, че----- п--- ш--т четири, пет, шест 0
c-------, p---, s----- ch------- p---- s----t chyetiri, pyet, shyest c-y-t-r-, p-e-, s-y-s- --------,-----,-------
sedem, osem, deväť се---- о---- д---т седум, осум, девет 0
s------, o----, d------ sy------ o----- d-----t syedoom, osoom, dyevyet s-e-o-m, o-o-m, d-e-y-t -------,------,--------
Počítam. Ја- б-----. Јас бројам. 0
Ј-- b-----. Јa- b-----. Јas broјam. Ј-s b-o-a-. ----------.
Počítaš. Ти б----. Ти броиш. 0
T- b-----. Ti b-----. Ti broish. T- b-o-s-. ---------.
Počíta. То- б---. Тој брои. 0
T-- b---. To- b---. Toј broi. T-ј b-o-. --------.
Jeden. Prvý. Ед--. П---. Еден. Први. 0
Y-----. P---. Ye----. P---. Yedyen. Prvi. Y-d-e-. P-v-. ------.-----.
Dva. Druhý. Дв-. В----. Два. Втори. 0
D--. V----. Dv-. V----. Dva. Vtori. D-a. V-o-i. ---.------.
Tri. Tretí. Тр-. Т----. Три. Трети. 0
T--. T-----. Tr-. T-----. Tri. Tryeti. T-i. T-y-t-. ---.-------.
Štyri. Štvrtý. Че----. Ч------. Четири. Четврти. 0
C-------. C--------. Ch------. C--------. Chyetiri. Chyetvrti. C-y-t-r-. C-y-t-r-i. --------.----------.
Päť. Piaty. Пе-. П----. Пет. Петти. 0
P---. P-----. Py--. P-----. Pyet. Pyetti. P-e-. P-e-t-. ----.-------.
Šesť. Šiesty. Ше--. Ш----. Шест. Шести. 0
S-----. S------. Sh----. S------. Shyest. Shyesti. S-y-s-. S-y-s-i. ------.--------.
Sedem. Siedmy. Се---. С----. Седум. Седми. 0
S------. S-----. Sy-----. S-----. Syedoom. Syedmi. S-e-o-m. S-e-m-. -------.-------.
Osem. Ôsmy. Ос--. О---. Осум. Осми. 0
O----. O---. Os---. O---. Osoom. Osmi. O-o-m. O-m-. -----.-----.
Deväť. Deviaty. Де---. Д-----. Девет. Девети. 0
D------. D-------. Dy-----. D-------. Dyevyet. Dyevyeti. D-e-y-t. D-e-y-t-. -------.---------.

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!