Slovníček fráz

sk Čísla   »   te అంకెలు

7 [sedem]

Čísla

Čísla

7 [ఏడు]

7 [Ēḍu]

అంకెలు

[Aṅkelu]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina telugčina Prehrať Viac
Počítam: న--ు -ెక-క--డత-ను న--- ల----------- న-న- ల-క-క-ె-త-న- ----------------- నేను లెక్కపెడతాను 0
Nē---lekka-e----nu N--- l------------ N-n- l-k-a-e-a-ā-u ------------------ Nēnu lekkapeḍatānu
jeden, dva, tri ఒ--ి, -ె-డ-,-మూడు ఒ---- ర----- మ--- ఒ-ట-, ర-ం-ు- మ-డ- ----------------- ఒకటి, రెండు, మూడు 0
O-aṭ---reṇ--- -ū-u O----- r----- m--- O-a-i- r-ṇ-u- m-ḍ- ------------------ Okaṭi, reṇḍu, mūḍu
Počítam do troch. నే-- -ూడ--వరక- ల--్కపె----ు న--- మ--- వ--- ల----------- న-న- మ-డ- వ-క- ల-క-క-ె-త-న- --------------------------- నేను మూడు వరకు లెక్కపెడతాను 0
Nē-u m----v----u-l-k-ap-ḍ----u N--- m--- v----- l------------ N-n- m-ḍ- v-r-k- l-k-a-e-a-ā-u ------------------------------ Nēnu mūḍu varaku lekkapeḍatānu
Počítam ďalej: నే-ు --న----ు-ాత-ి-----క-ె-తాన-: న--- ద--- త------- ల------------ న-న- ద-న- త-ు-ా-ద- ల-క-క-ె-త-న-: -------------------------------- నేను దాని తరువాతది లెక్కపెడతాను: 0
Nēn- d--i ----v-t-di -e--ap----ān-: N--- d--- t--------- l------------- N-n- d-n- t-r-v-t-d- l-k-a-e-a-ā-u- ----------------------------------- Nēnu dāni taruvātadi lekkapeḍatānu:
štyri, päť, šesť, న---గు----ు,--ర-, న------ ఐ--- ఆ--- న-ల-గ-, ఐ-ు- ఆ-ు- ----------------- నాలుగు, ఐదు, ఆరు, 0
N-lugu, a--u---ru, N------ a---- ā--- N-l-g-, a-d-, ā-u- ------------------ Nālugu, aidu, āru,
sedem, osem, deväť ఏ--,--న--ిద-- త-మ-మిది ఏ--- ఎ------- త------- ఏ-ు- ఎ-ి-ి-ి- త-మ-మ-ద- ---------------------- ఏడు, ఎనిమిది, తొమ్మిది 0
Ēḍ-, enim---,-t---m-di Ē--- e------- t------- Ē-u- e-i-i-i- t-m-m-d- ---------------------- Ēḍu, enimidi, tom'midi
Počítam. నే-ు లె-్-------ు న--- ల----------- న-న- ల-క-క-ె-త-న- ----------------- నేను లెక్కపెడతాను 0
Nēnu--ek-ap-ḍ-tā-u N--- l------------ N-n- l-k-a-e-a-ā-u ------------------ Nēnu lekkapeḍatānu
Počítaš. నువ-వు--ెక్కపెట్-ు న----- ల---------- న-వ-వ- ల-క-క-ె-్-ు ------------------ నువ్వు లెక్కపెట్టు 0
N-v---l---a-e--u N---- l--------- N-v-u l-k-a-e-ṭ- ---------------- Nuvvu lekkapeṭṭu
Počíta. అత-- ల-క్కపె----ు అ--- ల----------- అ-న- ల-క-క-ె-త-డ- ----------------- అతను లెక్కపెడతాడు 0
A---u le--a-e-atāḍu A---- l------------ A-a-u l-k-a-e-a-ā-u ------------------- Atanu lekkapeḍatāḍu
Jeden. Prvý. ఒ-----మ--ట--ి ఒ---- మ------ ఒ-ట-. మ-ద-ి-ి ------------- ఒకటి. మొదటిది 0
O--ṭi. M-daṭ--i O----- M------- O-a-i- M-d-ṭ-d- --------------- Okaṭi. Modaṭidi
Dva. Druhý. రె-డు--ర--డ--ి ర----- ర------ ర-ం-ు- ర-ం-వ-ి -------------- రెండు. రెండవది 0
R-ṇḍu- ---ḍav-di R----- R-------- R-ṇ-u- R-ṇ-a-a-i ---------------- Reṇḍu. Reṇḍavadi
Tri. Tretí. మ--ు- మ-డవ-ి మ---- మ----- మ-డ-. మ-డ-ద- ------------ మూడు. మూడవది 0
Mūḍu-----avadi M---- M------- M-ḍ-. M-ḍ-v-d- -------------- Mūḍu. Mūḍavadi
Štyri. Štvrtý. న-లు----నాల-గ--ి న------ న------- న-ల-గ-. న-ల-గ-ద- ---------------- నాలుగు. నాల్గవది 0
N---g---Nā--a-a-i N------ N-------- N-l-g-. N-l-a-a-i ----------------- Nālugu. Nālgavadi
Päť. Piaty. ఐ--- ఐ-వది ఐ--- ఐ---- ఐ-ు- ఐ-వ-ి ---------- ఐదు. ఐదవది 0
A-d-. A---vadi A---- A------- A-d-. A-d-v-d- -------------- Aidu. Aidavadi
Šesť. Šiesty. ఆరు.-----ి ఆ--- ఆ---- ఆ-ు- ఆ-వ-ి ---------- ఆరు. ఆరవది 0
Āru. Āra-adi Ā--- Ā------ Ā-u- Ā-a-a-i ------------ Āru. Āravadi
Sedem. Siedmy. ఏ------వది ఏ--- ఏ---- ఏ-ు- ఏ-వ-ి ---------- ఏడు. ఏడవది 0
Ē-u.-Ēḍ-va-i Ē--- Ē------ Ē-u- Ē-a-a-i ------------ Ēḍu. Ēḍavadi
Osem. Ôsmy. ఎ-ిమ-ది. ఎ---ి---ి ఎ------- ఎ-------- ఎ-ి-ి-ి- ఎ-ి-ి-వ-ి ------------------ ఎనిమిది. ఎనిమిదవది 0
Enim---- E---idav--i E------- E---------- E-i-i-i- E-i-i-a-a-i -------------------- Enimidi. Enimidavadi
Deväť. Deviaty. త-మ్------త----ి--ది త-------- త--------- త-మ-మ-ద-. త-మ-మ-ద-ద- -------------------- తొమ్మిది. తొమ్మిదవది 0
Tom--i-i.---m--id--adi T-------- T----------- T-m-m-d-. T-m-m-d-v-d- ---------------------- Tom'midi. Tom'midavadi

Myslenie a jazyk

Spôsob myslenia závisí na našom jazyku. Keď myslíme, „hovoríme“ sami so sebou. Náš jazyk tak ovplyvňuje náš pohľad na vec. Môžeme napriek jazykovým rozdielom myslieť rovnako? Alebo myslíme inak, pretože aj inak hovoríme? Každý národ má svoju vlastnú slovnú zásobu. V mnohých jazykoch určité slová chýbajú. Sú národy, ktoré nerozlišujú zelenú a modrú. Ľudia používajú rovnaké slovo pre obe farby. A rozoznávajú farby horšie ako ostatné národy! Farebné odtiene a zložené farby nerozoznajú vôbec. Majú problémy aj s popisom farby. Iné jazyky majú zase málo čísloviek. Ľudia, ktorí ich používajú, vedia tiež horšie počítať. Sú aj jazyky, v ktorých sa nerozlišuje vľavo a vpravo. Ľudia hovoria o severe a juhu alebo o západe a východe. A vedia sa veľmi dobre geograficky orientovať. Pojmom vľavo a vpravo však nerozumejú. Naše myslenie prirodzene neovplyvňuje len náš jazyk. Dotvára ho tiež prostredie a náš každodenný život. Akú úlohu teda jazyk hrá? Kladie nášmu mysleniu určité hranice? Alebo máme slová len pre to, čo si tiež myslíme? Čo je príčina a čo je dôsledok? Na všetky tieto otázky ešte nepoznáme odpoveď. Hľadajú ju vedci, ktorí skúmajú mozog i jazykovedci. Je to však téma, ktorá sa týka nás všetkých ... Si tým, ako hovoríš ?!