Slovníček fráz

sk Dni v týždni   »   fi Viikonpäivät

9 [deväť]

Dni v týždni

Dni v týždni

9 [yhdeksän]

Viikonpäivät

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
pondelok ma--a-t-i m-------- m-a-a-t-i --------- maanantai 0
utorok tiis--i t------ t-i-t-i ------- tiistai 0
streda k-s-i-iik-o k---------- k-s-i-i-k-o ----------- keskiviikko 0
štvrtok to--tai t------ t-r-t-i ------- torstai 0
piatok p-r-a-t-i p-------- p-r-a-t-i --------- perjantai 0
sobota la---tai l------- l-u-n-a- -------- lauantai 0
nedeľa sunn----i s-------- s-n-u-t-i --------- sunnuntai 0
týždeň v-ik-o v----- v-i-k- ------ viikko 0
od pondelka do nedele m---a-tai--a--u-nu------n m----------- s----------- m-a-a-t-i-t- s-n-u-t-i-i- ------------------------- maanantaista sunnuntaihin 0
Prvý deň je pondelok. En----äin-- p--v- -n---ana-ta-. E---------- p---- o- m--------- E-s-m-ä-n-n p-i-ä o- m-a-a-t-i- ------------------------------- Ensimmäinen päivä on maanantai. 0
Druhý deň je utorok. To---n-p-iv- on-t-i-t--. T----- p---- o- t------- T-i-e- p-i-ä o- t-i-t-i- ------------------------ Toinen päivä on tiistai. 0
Tretí deň je streda. Kolm-s-pä-vä -n ---k-----k-. K----- p---- o- k----------- K-l-a- p-i-ä o- k-s-i-i-k-o- ---------------------------- Kolmas päivä on keskiviikko. 0
Štvrtý deň je štvrtok. N--j-- -ä-v--o--tors--i. N----- p---- o- t------- N-l-ä- p-i-ä o- t-r-t-i- ------------------------ Neljäs päivä on torstai. 0
Piaty deň je piatok. Vi-de--p---ä--n ------t--. V----- p---- o- p--------- V-i-e- p-i-ä o- p-r-a-t-i- -------------------------- Viides päivä on perjantai. 0
Šiesty deň je sobota. K-ud-s -äivä on--a-an--i. K----- p---- o- l-------- K-u-e- p-i-ä o- l-u-n-a-. ------------------------- Kuudes päivä on lauantai. 0
Siedmy deň je nedeľa. Se--semäs---iv- ---s-nn---ai. S-------- p---- o- s--------- S-i-s-m-s p-i-ä o- s-n-u-t-i- ----------------------------- Seitsemäs päivä on sunnuntai. 0
Týždeň má sedem dní. V---ossa-on-se-tse--n -äiv--. V------- o- s-------- p------ V-i-o-s- o- s-i-s-m-n p-i-ä-. ----------------------------- Viikossa on seitsemän päivää. 0
Pracujeme len päť dní. T-e--e--ö--- viis----ivä- v-----sa. T----- t---- v---- p----- v-------- T-e-m- t-i-ä v-i-i p-i-ä- v-i-o-s-. ----------------------------------- Teemme töitä viisi päivää viikossa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Umelý jazyk esperanto

Angličtina je v súčasnosti najdôležitejším svetovým jazykom. Bolo by fajn, keby ňou vedeli komunikovať všetci ľudia. Tento cieľ sa však dá dosiahnuť i pomocou ďalších jazykov. Napríklad umelými jazykmi. Umelé jazyky boli vytvorené a vyvinuté za týmto účelom. Existuje teda určitý koncept, podľa ktorého boli vytvorené. V umelých jazykoch sa miešajú prvky z rôznych jazykov. Mnoho ľudí sa ich tak môže ľahšie naučiť. Cieľom každého umelého jazyka je možnosť medzinárodnej komunikácie. Najznámejším umelým jazykom je esperanto. Prvýkrát bol tento jazyk predstavený vo Varšave v roku 1887. Jeho zakladateľom je lekár Ludwik L. Zamenhof. Hlavnú príčinu sociálnych nepokojov videl v problémoch s komunikáciou. Chcel preto vytvoriť jazyk, ktorý by národy spájal. S jeho pomocou by spolu mohli rovnoprávne hovoriť všetci ľudia. Pseudonym lekára bol Dr. Esperanto - Ten, ktorý dúfa. Dokazuje to, ako veľmi svojmu snu veril. Myšlienka univerzálneho dorozumievania je však oveľa staršia. Až do dnešnej doby bolo vytvorených mnoho rôznych umelých jazykov. Spájajú sa s nimi také ciele ako tolerancia či ľudské práva. Esperanto dnes ovládajú ľudia vo viac ako 120 krajinách. Má však aj svojich kritikov. Napríklad 70% slovíčok je románskeho pôvodu. A navyše je výrazne poznamenané indoeurópskymi jazyky. Ľudia, ktorí ním hovoria, sa stretávajú na kongresoch či v rôznych združeniach. Pravidelne organizujú stretnutia a prednášky. Máte tiež chuť na lekciu esperanta? Ĉu vi parolas Esperanton? – Jes, mi parolas Esperanton tre bone!