Slovníček fráz

sk Včera – dnes – zajtra   »   et Eile – täna – homme

10 [desať]

Včera – dnes – zajtra

Včera – dnes – zajtra

10 [kümme]

Eile – täna – homme

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Včera bola sobota. E----o-- --u--e-. E--- o-- l------- E-l- o-i l-u-ä-v- ----------------- Eile oli laupäev. 0
Včera som bol v kine. Eil- o----m- -inos. E--- o--- m- k----- E-l- o-i- m- k-n-s- ------------------- Eile olin ma kinos. 0
Film bol zaujímavý. F-l---l- -u-i--v. F--- o-- h------- F-l- o-i h-v-t-v- ----------------- Film oli huvitav. 0
Dnes je nedeľa. T--a-o--p--apäe-. T--- o- p-------- T-n- o- p-h-p-e-. ----------------- Täna on pühapäev. 0
Dnes nepracujem. Tä-- -a -i tö-t-. T--- m- e- t----- T-n- m- e- t-ö-a- ----------------- Täna ma ei tööta. 0
Zostanem doma. Ma-jää- k-ju. M- j--- k---- M- j-ä- k-j-. ------------- Ma jään koju. 0
Zajtra je pondelok. Ho----o- es--späev. H---- o- e--------- H-m-e o- e-m-s-ä-v- ------------------- Homme on esmaspäev. 0
Zajtra zasa pracujem. Hom-e--e-n-jälle-t-ö-. H---- t--- j---- t---- H-m-e t-e- j-l-e t-ö-. ---------------------- Homme teen jälle tööd. 0
Dnes pracujem v kancelárii. M- -öötan b--oo-. M- t----- b------ M- t-ö-a- b-r-o-. ----------------- Ma töötan büroos. 0
Kto je to? K-s --- o-? K-- s-- o-- K-s s-e o-? ----------- Kes see on? 0
To je Peter. S----- -e---. S-- o- P----- S-e o- P-t-r- ------------- See on Peter. 0
Peter je študent. Pe----on-õ-il-ne. P---- o- õ------- P-t-r o- õ-i-a-e- ----------------- Peter on õpilane. 0
Kto je to? K-s-se- on? K-- s-- o-- K-s s-e o-? ----------- Kes see on? 0
To je Marta. S-e-on -a-t-a. S-- o- M------ S-e o- M-r-h-. -------------- See on Martha. 0
Marta je sekretárka. Mar-h- o----kr-tä-. M----- o- s-------- M-r-h- o- s-k-e-ä-. ------------------- Martha on sekretär. 0
Peter a Marta sú priatelia. P-te---a Marth--o- sõbrad. P---- j- M----- o- s------ P-t-r j- M-r-h- o- s-b-a-. -------------------------- Peter ja Martha on sõbrad. 0
Peter je Martin priateľ. Pet----n----t-a --i-s-s-b-r. P---- o- M----- p----------- P-t-r o- M-r-h- p-i-s-s-b-r- ---------------------------- Peter on Martha poiss-sõber. 0
Marta je Petrova priateľka. Ma-th- -- -e-eri --d---sõ---. M----- o- P----- t----------- M-r-h- o- P-t-r- t-d-u-s-b-r- ----------------------------- Martha on Peteri tüdruksõber. 0

Učenie v spánku

Znalosť cudzích jazykov dnes patrí k všeobecnému vzdelaniu. Keby len nebolo to učenie tak namáhavé! Pre všetkých, ktorí s tým majú problémy, máme dobrú správu. Najefektívnejšie je učenie v spánku. Je to záver niekoľkých vedeckých štúdií. Môžeme ho využiť práve pri štúdiu jazykov. V spánku spracovávame zážitky z celého dňa. Náš mozog analyzuje nové dojmy. Všetko, čo sme zažili, znovu premyslí. V našom mozgu sa ukladá nový obsah. Obzvlášť dobre sa uloží to, čo sa udialo tesne pred zaspaním. Preto je dobré, ak si dôležité veci večer pred zaspaním ešte raz zopakujete. Rôzne obsahy učenia zodpovedajú rôznym fázam spánku. REM fáza spánku podporuje psychomotorické učenie. Patrí sem napríklad hudba alebo šport. Naproti tomu k osvojeniu samotných vedomostí dochádza v hlbokom spánku. V ňom sa opakuje všetko, čo sme sa už naučili. Takže tiež slovíčka a gramatika! Keď sa učíme jazyky, musí náš mozog veľa pracovať. Musí si uložiť nové slová a nové pravidlá. V spánku sa všetko odohráva znova. Vedci to nazývajú fázou prehrávania. Dôležité pri tom je, aby sme spali dobre. Telo i duša si musí dobre oddýchnuť. Len tak môže mozog dokonale pracovať. Môžeme teda povedať: dobrý spánok znamená dobrú pamäť. Zatiaľ čo my odpočívame, je náš mozog stále aktívny ... Takže: Gute Nacht, good night, buona notte , dobrú noc!