Slovníček fráz

sk Činnosti   »   ru Виды деятельности

13 [trinásť]

Činnosti

Činnosti

13 [тринадцать]

13 [trinadtsatʹ]

Виды деятельности

[Vidy deyatelʹnosti]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
Čo robí Marta? Ч-м---ни-а-тс----рта? Ч-- з--------- М----- Ч-м з-н-м-е-с- М-р-а- --------------------- Чем занимается Марта? 0
Ch-m-za-imay----a----ta? C--- z----------- M----- C-e- z-n-m-y-t-y- M-r-a- ------------------------ Chem zanimayetsya Marta?
Pracuje v kancelárii. О---р-бо--ет-----исе. О-- р------- в о----- О-а р-б-т-е- в о-и-е- --------------------- Она работает в офисе. 0
Ona-ra-ot-yet v ofise. O-- r-------- v o----- O-a r-b-t-y-t v o-i-e- ---------------------- Ona rabotayet v ofise.
Pracuje s počítačom. Она ра--т-е--н--к-мпью-е-е. О-- р------- н- к---------- О-а р-б-т-е- н- к-м-ь-т-р-. --------------------------- Она работает на компьютере. 0
O-- ra-otay-t-na---mpʹyu-er-. O-- r-------- n- k----------- O-a r-b-t-y-t n- k-m-ʹ-u-e-e- ----------------------------- Ona rabotayet na kompʹyutere.
Kde je Marta? Г---Ма-т-? Г-- М----- Г-е М-р-а- ---------- Где Марта? 0
G---Mar-a? G-- M----- G-e M-r-a- ---------- Gde Marta?
V kine. В-ки--. В к---- В к-н-. ------- В кино. 0
V k-no. V k---- V k-n-. ------- V kino.
Pozerá sa na film. О----мо--ит-ф-ль-. О-- с------ ф----- О-а с-о-р-т ф-л-м- ------------------ Она смотрит фильм. 0
Ona--m--r-t -i--m. O-- s------ f----- O-a s-o-r-t f-l-m- ------------------ Ona smotrit filʹm.
Čo robí Peter? Ч-- зани--ет-----т-? Ч-- з--------- П---- Ч-м з-н-м-е-с- П-т-? -------------------- Чем занимается Пётр? 0
Ch----anima--t--a-Pë-r? C--- z----------- P---- C-e- z-n-m-y-t-y- P-t-? ----------------------- Chem zanimayetsya Pëtr?
Študuje na univerzite. Он-----ся-в -н-вер-и-е--. О- у----- в у------------ О- у-и-с- в у-и-е-с-т-т-. ------------------------- Он учится в университете. 0
O---c--t-y- v-u---ersite--. O- u------- v u------------ O- u-h-t-y- v u-i-e-s-t-t-. --------------------------- On uchitsya v universitete.
Študuje jazyky. О--и-у-а-- язы--. О- и------ я----- О- и-у-а-т я-ы-и- ----------------- Он изучает языки. 0
O--i-uc--y-t-y-zyki. O- i-------- y------ O- i-u-h-y-t y-z-k-. -------------------- On izuchayet yazyki.
Kde je Peter? Г-е--ё-р? Г-- П---- Г-е П-т-? --------- Где Пётр? 0
G-----t-? G-- P---- G-e P-t-? --------- Gde Pëtr?
V kaviarni. В-кафе. В к---- В к-ф-. ------- В кафе. 0
V-ka--. V k---- V k-f-. ------- V kafe.
Pije kávu. О--пь-т к---. О- п--- к---- О- п-ё- к-ф-. ------------- Он пьёт кофе. 0
O- pʹ-ë--k-f-. O- p---- k---- O- p-y-t k-f-. -------------- On pʹyët kofe.
Kam radi chodia? Ку-а---и -юбят-хо--ть? К--- о-- л---- х------ К-д- о-и л-б-т х-д-т-? ---------------------- Куда они любят ходить? 0
Kud- o-- -y-by-t k-o-itʹ? K--- o-- l------ k------- K-d- o-i l-u-y-t k-o-i-ʹ- ------------------------- Kuda oni lyubyat khoditʹ?
Na koncert. Н- к-н----. Н- к------- Н- к-н-е-т- ----------- На концерт. 0
Na -o-tsert. N- k-------- N- k-n-s-r-. ------------ Na kontsert.
Radi počúvajú hudbu. О-- ---ят-слу--т- -у--к-. О-- л---- с------ м------ О-и л-б-т с-у-а-ь м-з-к-. ------------------------- Они любят слушать музыку. 0
On--ly----t ------tʹ m----u. O-- l------ s------- m------ O-i l-u-y-t s-u-h-t- m-z-k-. ---------------------------- Oni lyubyat slushatʹ muzyku.
Kam nechodia radi? Ку---о---н- лю-ят--од--ь? К--- о-- н- л---- х------ К-д- о-и н- л-б-т х-д-т-? ------------------------- Куда они не любят ходить? 0
Ku-----i-ne ly--yat k--dit-? K--- o-- n- l------ k------- K-d- o-i n- l-u-y-t k-o-i-ʹ- ---------------------------- Kuda oni ne lyubyat khoditʹ?
Na diskotéku. На д-с------. Н- д--------- Н- д-с-о-е-у- ------------- На дискотеку. 0
N- -isk-te-u. N- d--------- N- d-s-o-e-u- ------------- Na diskoteku.
Neradi tancujú. О-и -е-л---т-т-н--в-ть. О-- н- л---- т--------- О-и н- л-б-т т-н-е-а-ь- ----------------------- Они не любят танцевать. 0
Oni-ne ----y---tants-v-tʹ. O-- n- l------ t---------- O-i n- l-u-y-t t-n-s-v-t-. -------------------------- Oni ne lyubyat tantsevatʹ.

Kreolské jazyky

Vedeli ste, že nemčinou sa hovorí aj v Južnom Pacifiku? Je to skutočne pravda! V častiach Papue Novej Guinei a Austrálie ľudia hovoria jazykom Unserdeutch. Ide o kreolský jazyk. Kreolské jazyky vznikajú v kontaktných jazykových situáciách. Teda vtedy, ak sa v jednej oblasti objaví naraz niekoľko rôznych jazykov. Mnoho kreolských jazykov medzičasom takmer vymrelo. Na celom svete však stále hovorí kreolsky 15 miliónov ľudí. Kreolské jazyky sú vždy materinskými jazykmi. U jazykov pidžin je to inak. Jazyky pidžin sú extrémne zjednodušené jazykové formy. Slúžia len k veľmi jednoduchému dorozumievaniu. Väčšina kreolských jazykov vznikla v časoch kolonizácie. Ich základ preto často nájdeme v európskych jazykoch. Jedným z charakteristických prvkov kreolských jazykov je obmedzená slovná zásoba. Aj kreolské jazyky majú svoj fonologický systém. Ich gramatika je veľmi zjednodušená. Hovoriaci komplikované pravidlá jednoducho ignorujú. Každý kreolský jazyk je dôležitou súčasťou národnej identity. V kreolčine preto existuje aj veľa literatúry. Pre jazykovedcov sú kreolské jazyky obzvlášť zaujímavé. Ukazujú totiž, ako jazyky vznikajú a znova vymierajú. Na kreolských jazykoch možno tento vývoj dobre sledovať. Dokazujú tiež, že jazyk sa môže meniť a prispôsobiť. Disciplína, ktorá skúma kreolské jazyky, sa nazýva kreolistika. Jedna z najznámejších kreolských viet pochádza z Jamajky. Preslávil ju Bob Marley - poznáte ju? Je to veta No woman, no cry ! (= No, woman, don't cry!)