Slovníček fráz

sk Činnosti   »   uk Види діяльності

13 [trinásť]

Činnosti

Činnosti

13 [тринадцять]

13 [trynadtsyatʹ]

Види діяльності

[Vydy diyalʹnosti]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Čo robí Marta? Щ--р----- Мар--? Щ- р----- М----- Щ- р-б-т- М-р-а- ---------------- Що робить Марта? 0
Shc-o-r-by-ʹ-Mart-? S---- r----- M----- S-c-o r-b-t- M-r-a- ------------------- Shcho robytʹ Marta?
Pracuje v kancelárii. Вон- пр-цює-в-оф---. В--- п----- в о----- В-н- п-а-ю- в о-і-і- -------------------- Вона працює в офісі. 0
V-n- p--t--u-e-v-o-is-. V--- p-------- v o----- V-n- p-a-s-u-e v o-i-i- ----------------------- Vona pratsyuye v ofisi.
Pracuje s počítačom. В-на пр-цю--за комп’--е-ом. В--- п----- з- к----------- В-н- п-а-ю- з- к-м-’-т-р-м- --------------------------- Вона працює за комп’ютером. 0
Vona-p-at----e z- k-mp'yu--rom. V--- p-------- z- k------------ V-n- p-a-s-u-e z- k-m-'-u-e-o-. ------------------------------- Vona pratsyuye za komp'yuterom.
Kde je Marta? Д--М-рта? Д- М----- Д- М-р-а- --------- Де Марта? 0
D--M--ta? D- M----- D- M-r-a- --------- De Marta?
V kine. У-к-но. У к---- У к-н-. ------- У кіно. 0
U--i--. U k---- U k-n-. ------- U kino.
Pozerá sa na film. Вона--иви---- -і-ь-. В--- д------- ф----- В-н- д-в-т-с- ф-л-м- -------------------- Вона дивиться фільм. 0
Vona d-v-tʹsya ----m. V--- d-------- f----- V-n- d-v-t-s-a f-l-m- --------------------- Vona dyvytʹsya filʹm.
Čo robí Peter? Щ- -оби-ь----ро? Щ- р----- П----- Щ- р-б-т- П-т-о- ---------------- Що робить Петро? 0
S-----r----ʹ-P----? S---- r----- P----- S-c-o r-b-t- P-t-o- ------------------- Shcho robytʹ Petro?
Študuje na univerzite. Ві---а--ає-ь-я --ун-в--с----і. В-- н--------- в у------------ В-н н-в-а-т-с- в у-і-е-с-т-т-. ------------------------------ Він навчається в університеті. 0
Vin-na-c--y--ʹ--a - un-vers-te--. V-- n------------ v u------------ V-n n-v-h-y-t-s-a v u-i-e-s-t-t-. --------------------------------- Vin navchayetʹsya v universyteti.
Študuje jazyky. Ві- ---ч-є -ов-. В-- в----- м---- В-н в-в-а- м-в-. ---------------- Він вивчає мови. 0
Vin-v-v-haye-m-v-. V-- v------- m---- V-n v-v-h-y- m-v-. ------------------ Vin vyvchaye movy.
Kde je Peter? Д--П--р-? Д- П----- Д- П-т-о- --------- Де Петро? 0
De ----o? D- P----- D- P-t-o- --------- De Petro?
V kaviarni. У кафе. У к---- У к-ф-. ------- У кафе. 0
U-ka--. U k---- U k-f-. ------- U kafe.
Pije kávu. В----’---аву. В-- п-- к---- В-н п-є к-в-. ------------- Він п’є каву. 0
Vin --ye ----. V-- p--- k---- V-n p-y- k-v-. -------------- Vin pʺye kavu.
Kam radi chodia? Куд---они -юб-----х--и-и? К--- в--- л------ х------ К-д- в-н- л-б-я-ь х-д-т-? ------------------------- Куди вони люблять ходити? 0
Ku-y--o---l-ub-y-----ho--t-? K--- v--- l-------- k------- K-d- v-n- l-u-l-a-ʹ k-o-y-y- ---------------------------- Kudy vony lyublyatʹ khodyty?
Na koncert. Н- -о---рт-. Н- к-------- Н- к-н-е-т-. ------------ На концерти. 0
Na ----s--ty. N- k--------- N- k-n-s-r-y- ------------- Na kontserty.
Radi počúvajú hudbu. Вон--л-б-я-ь-с---ат--м-з-ку. В--- л------ с------ м------ В-н- л-б-я-ь с-у-а-и м-з-к-. ---------------------------- Вони люблять слухати музику. 0
V-ny----bl--tʹ -l--h-ty -uzy-u. V--- l-------- s------- m------ V-n- l-u-l-a-ʹ s-u-h-t- m-z-k-. ------------------------------- Vony lyublyatʹ slukhaty muzyku.
Kam nechodia radi? К-ди-------- лю-лять-хо--ти? К--- в--- н- л------ х------ К-д- в-н- н- л-б-я-ь х-д-т-? ---------------------------- Куди вони не люблять ходити? 0
Kudy v----n- --ub--at- khod---? K--- v--- n- l-------- k------- K-d- v-n- n- l-u-l-a-ʹ k-o-y-y- ------------------------------- Kudy vony ne lyublyatʹ khodyty?
Na diskotéku. На --ск-те-у. Н- д--------- Н- д-с-о-е-у- ------------- На дискотеку. 0
Na d--kot---. N- d--------- N- d-s-o-e-u- ------------- Na dyskoteku.
Neradi tancujú. Вони-не-любля-ь-та---вати. В--- н- л------ т--------- В-н- н- л-б-я-ь т-н-ю-а-и- -------------------------- Вони не люблять танцювати. 0
V--y-n--lyubly-tʹ --n-syu---y. V--- n- l-------- t----------- V-n- n- l-u-l-a-ʹ t-n-s-u-a-y- ------------------------------ Vony ne lyublyatʹ tantsyuvaty.

Kreolské jazyky

Vedeli ste, že nemčinou sa hovorí aj v Južnom Pacifiku? Je to skutočne pravda! V častiach Papue Novej Guinei a Austrálie ľudia hovoria jazykom Unserdeutch. Ide o kreolský jazyk. Kreolské jazyky vznikajú v kontaktných jazykových situáciách. Teda vtedy, ak sa v jednej oblasti objaví naraz niekoľko rôznych jazykov. Mnoho kreolských jazykov medzičasom takmer vymrelo. Na celom svete však stále hovorí kreolsky 15 miliónov ľudí. Kreolské jazyky sú vždy materinskými jazykmi. U jazykov pidžin je to inak. Jazyky pidžin sú extrémne zjednodušené jazykové formy. Slúžia len k veľmi jednoduchému dorozumievaniu. Väčšina kreolských jazykov vznikla v časoch kolonizácie. Ich základ preto často nájdeme v európskych jazykoch. Jedným z charakteristických prvkov kreolských jazykov je obmedzená slovná zásoba. Aj kreolské jazyky majú svoj fonologický systém. Ich gramatika je veľmi zjednodušená. Hovoriaci komplikované pravidlá jednoducho ignorujú. Každý kreolský jazyk je dôležitou súčasťou národnej identity. V kreolčine preto existuje aj veľa literatúry. Pre jazykovedcov sú kreolské jazyky obzvlášť zaujímavé. Ukazujú totiž, ako jazyky vznikajú a znova vymierajú. Na kreolských jazykoch možno tento vývoj dobre sledovať. Dokazujú tiež, že jazyk sa môže meniť a prispôsobiť. Disciplína, ktorá skúma kreolské jazyky, sa nazýva kreolistika. Jedna z najznámejších kreolských viet pochádza z Jamajky. Preslávil ju Bob Marley - poznáte ju? Je to veta No woman, no cry ! (= No, woman, don't cry!)