Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   bg Сезоните и времето

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [шестнайсет]

16 [shestnayset]

Сезоните и времето

[Sezonite i vremeto]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: То-а с---е-о-и--: Т--- с- с-------- Т-в- с- с-з-н-т-: ----------------- Това са сезоните: 0
To-a-sa ----n--e: T--- s- s-------- T-v- s- s-z-n-t-: ----------------- Tova sa sezonite:
Jar, leto, пролет, -ят-, п------ л---- п-о-е-, л-т-, ------------- пролет, лято, 0
pro--t, ly--o, p------ l----- p-o-e-, l-a-o- -------------- prolet, lyato,
jeseň a zima. е--- и-з-ма. е--- и з---- е-е- и з-м-. ------------ есен и зима. 0
e--n - ----. e--- i z---- e-e- i z-m-. ------------ esen i zima.
Leto je horúce. Л--от- е-г-----. Л----- е г------ Л-т-т- е г-р-щ-. ---------------- Лятото е горещо. 0
L--t--o y--go-e-hc--. L------ y- g--------- L-a-o-o y- g-r-s-c-o- --------------------- Lyatoto ye goreshcho.
V lete svieti slnko. П-е- --т-----л---е-о--ре-. П--- л----- с------- г---- П-е- л-т-т- с-ъ-ц-т- г-е-. -------------------------- През лятото слънцето грее. 0
Pre--l---o----lyn--e-o----e. P--- l------ s-------- g---- P-e- l-a-o-o s-y-t-e-o g-e-. ---------------------------- Prez lyatoto slyntseto gree.
V lete sa radi chodíme prechádzať. Пр-- -ято-о--ие с-уд--ол---и- се ра---ж--м-. П--- л----- н-- с у---------- с- р---------- П-е- л-т-т- н-е с у-о-о-с-в-е с- р-з-о-д-м-. -------------------------------------------- През лятото ние с удоволствие се разхождаме. 0
Pr-z -y---to nie s----vol-tvie -- r--khoz--ame. P--- l------ n-- s u---------- s- r------------ P-e- l-a-o-o n-e s u-o-o-s-v-e s- r-z-h-z-d-m-. ----------------------------------------------- Prez lyatoto nie s udovolstvie se razkhozhdame.
Zima je chladná. Зи-а---е -ту-ен-. З----- е с------- З-м-т- е с-у-е-а- ----------------- Зимата е студена. 0
Z---t- -e---ud-na. Z----- y- s------- Z-m-t- y- s-u-e-a- ------------------ Zimata ye studena.
V zime sneží alebo prší. Пр-- --мата -а---сняг --и д-жд. П--- з----- в--- с--- и-- д---- П-е- з-м-т- в-л- с-я- и-и д-ж-. ------------------------------- През зимата вали сняг или дъжд. 0
P----zi-at--v------ya- --i -y-h-. P--- z----- v--- s---- i-- d----- P-e- z-m-t- v-l- s-y-g i-i d-z-d- --------------------------------- Prez zimata vali snyag ili dyzhd.
V zime radi zostávame doma. П-е- з-ма-- -б--ам---- с-оим----щи. П--- з----- о------ д- с---- в----- П-е- з-м-т- о-и-а-е д- с-о-м в-ъ-и- ----------------------------------- През зимата обичаме да стоим вкъщи. 0
Pr-- z-m-ta--bic-am- d---t-i----ysh-hi. P--- z----- o------- d- s---- v-------- P-e- z-m-t- o-i-h-m- d- s-o-m v-y-h-h-. --------------------------------------- Prez zimata obichame da stoim vkyshchi.
Je chladno. С---ено--. С------ е- С-у-е-о е- ---------- Студено е. 0
St------y-. S------ y-- S-u-e-o y-. ----------- Studeno ye.
Prší. В--и-дъ--. В--- д---- В-л- д-ж-. ---------- Вали дъжд. 0
V-l---yz-d. V--- d----- V-l- d-z-d- ----------- Vali dyzhd.
Fúka vietor. Духа--я-ъ-. Д--- в----- Д-х- в-т-р- ----------- Духа вятър. 0
D---a v--tyr. D---- v------ D-k-a v-a-y-. ------------- Dukha vyatyr.
Je teplo. Т--л---. Т---- е- Т-п-о е- -------- Топло е. 0
Top-o--e. T---- y-- T-p-o y-. --------- Toplo ye.
Je slnečno. С-ъ--ев- е. С------- е- С-ъ-ч-в- е- ----------- Слънчево е. 0
S--nchev--ye. S-------- y-- S-y-c-e-o y-. ------------- Slynchevo ye.
Je jasno. Яс----. Я--- е- Я-н- е- ------- Ясно е. 0
Y-sno---. Y---- y-- Y-s-o y-. --------- Yasno ye.
Aké je dnes počasie? К--в- е--р--ето---ес? К---- е в------ д---- К-к-о е в-е-е-о д-е-? --------------------- Какво е времето днес? 0
Ka--o------e-eto---e-? K---- y- v------ d---- K-k-o y- v-e-e-o d-e-? ---------------------- Kakvo ye vremeto dnes?
Dnes je chladno. Д--с-е -т-де-о. Д--- е с------- Д-е- е с-у-е-о- --------------- Днес е студено. 0
D--s----st--en-. D--- y- s------- D-e- y- s-u-e-o- ---------------- Dnes ye studeno.
Dnes je teplo. Днес е то-ло. Д--- е т----- Д-е- е т-п-о- ------------- Днес е топло. 0
D-e- -- -opl-. D--- y- t----- D-e- y- t-p-o- -------------- Dnes ye toplo.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!