Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   bn ঋতু এবং আবহাওয়া

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

১৬ [ষোল]

16 [Ṣōla]

ঋতু এবং আবহাওয়া

[r̥tu ēbaṁ ābahā'ōẏā]

slovenčina bengálčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: এই---- হ- ব------ ঋ-ু এইগুলো হল বিভিন্ন ঋতু 0
ē'i---- h--- b------- r̥t- ē'----- h--- b------- r--u ē'igulō hala bibhinna r̥tu ē'i-u-ō h-l- b-b-i-n- r̥t- -'---------------------̥--
Jar, leto, বস---- গ-----ম বসন্ত, গ্রীষ্ম 0
b------, g----- ba------ g----a basanta, grīṣma b-s-n-a, g-ī-m- -------,-------
jeseň a zima. শর- এ-- শ-ত শরৎ এবং শীত 0
ś---- ē--- ś--- śa--- ē--- ś--a śaraṯ ēbaṁ śīta ś-r-ṯ ē-a- ś-t- ---------------
Leto je horúce. গ্-------- উ--- ৷ গ্রীষ্মকাল উষ্ণ ৷ 0
g--------- u--- gr-------- u--a grīṣmakāla uṣṇa g-ī-m-k-l- u-ṇ- ---------------
V lete svieti slnko. গ্--------- স------ আ-- উ---- হ- ৷ গ্রীষ্মকালে সূর্যের আলো উজ্বল হয় ৷ 0
g--------- s------ ā-- u----- h--- gr-------- s------ ā-- u----- h--a grīṣmakālē sūryēra ālō ujbala haẏa g-ī-m-k-l- s-r-ē-a ā-ō u-b-l- h-ẏ- ----------------------------------
V lete sa radi chodíme prechádzať. আম-- গ---------- হ----- ভ------ ৷ আমরা গ্রীষ্মকালে হাঁটতে ভালবাসি ৷ 0
ā---- g--------- h--̐ṭ--- b-------- ām--- g--------- h------- b-------i āmarā grīṣmakālē hām̐ṭatē bhālabāsi ā-a-ā g-ī-m-k-l- h-m̐ṭ-t- b-ā-a-ā-i --------------------̐--------------
Zima je chladná. শী---- ঠ----- ৷ শীতকাল ঠাণ্ডা ৷ 0
ś------- ṭ----- śī------ ṭ----ā śītakāla ṭhāṇḍā ś-t-k-l- ṭ-ā-ḍ- ---------------
V zime sneží alebo prší. শী----- ব-- প--- ব- ব----- হ- ৷ শীতকালে বরফ পড়ে বা বৃষ্টি হয় ৷ 0
ś------- b------ p--- b- b-̥ṣ-- h--- śī------ b------ p--- b- b----- h--a śītakālē barapha paṛē bā br̥ṣṭi haẏa ś-t-k-l- b-r-p-a p-ṛ- b- b-̥ṣ-i h-ẏ- ---------------------------̥--------
V zime radi zostávame doma. শী----- আ--- ঘ-- থ---- ভ------ ৷ শীতকালে আমরা ঘরে থাকতে ভালবাসি ৷ 0
ś------- ā---- g---- t------ b-------- śī------ ā---- g---- t------ b-------i śītakālē āmarā gharē thākatē bhālabāsi ś-t-k-l- ā-a-ā g-a-ē t-ā-a-ē b-ā-a-ā-i --------------------------------------
Je chladno. এখ- ঠ----- ৷ এখন ঠাণ্ডা ৷ 0
ē----- ṭ----- ēk---- ṭ----ā ēkhana ṭhāṇḍā ē-h-n- ṭ-ā-ḍ- -------------
Prší. এখ- ব----- হ---- ৷ এখন বৃষ্টি হচ্ছে ৷ 0
ē----- b-̥ṣ-- h----- ēk---- b----- h----ē ēkhana br̥ṣṭi hacchē ē-h-n- b-̥ṣ-i h-c-h- ---------̥----------
Fúka vietor. এখ- ঝ-- হ---- ব--- ৷ এখন ঝড়ো হাওয়া বইছে ৷ 0
ē----- j---- h-'ō-- b-'i--- ēk---- j---- h----- b-----ē ēkhana jhaṛō hā'ōẏā ba'ichē ē-h-n- j-a-ō h-'ō-ā b-'i-h- ---------------'------'----
Je teplo. এখ- গ-- ৷ এখন গরম ৷ 0
ē----- g----- ēk---- g----a ēkhana garama ē-h-n- g-r-m- -------------
Je slnečno. এখ- র-- আ-- ৷ এখন রোদ আছে ৷ 0
ē----- r--- ā--- ēk---- r--- ā--ē ēkhana rōda āchē ē-h-n- r-d- ā-h- ----------------
Je jasno. এট- ম---- (র-- খ-- ক---) ৷ এটি মনোরম (রোদ খুব কড়া) ৷ 0
ē-- m------- (r--- k---- k---) ēṭ- m------- (r--- k---- k---) ēṭi manōrama (rōda khuba kaṛā) ē-i m-n-r-m- (r-d- k-u-a k-ṛ-) -------------(---------------)
Aké je dnes počasie? আজ আ------ ক---? আজ আবহাওয়া কেমন? 0
ā-- ā----'ō-- k-----? āj- ā-------- k-----? āja ābahā'ōẏā kēmana? ā-a ā-a-ā'ō-ā k-m-n-? ---------'----------?
Dnes je chladno. আজ ঠ----- প--- ৷ আজ ঠাণ্ডা পড়ছে ৷ 0
Ā-- ṭ----- p------ Āj- ṭ----- p-----ē Āja ṭhāṇḍā paṛachē Ā-a ṭ-ā-ḍ- p-ṛ-c-ē ------------------
Dnes je teplo. আজ-- গ-- প--- ৷ আজকে গরম পড়ছে ৷ 0
ā---- g----- p------ āj--- g----- p-----ē ājakē garama paṛachē ā-a-ē g-r-m- p-ṛ-c-ē --------------------

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!