Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   el Εποχές και καιρός

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [δεκαέξι]

16 [dekaéxi]

Εποχές και καιρός

[Epochés kai kairós]

slovenčina gréčtina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Αυ--- ε---- ο- ε-----: Αυτές είναι οι εποχές: 0
A---- e---- o- e------: Au--- e---- o- e------: Autés eínai oi epochés: A-t-s e-n-i o- e-o-h-s: ----------------------:
Jar, leto, Η ά------ τ- κ--------, Η άνοιξη, το καλοκαίρι, 0
Ē á-----, t- k--------, Ē á------ t- k--------, Ē ánoixē, to kalokaíri, Ē á-o-x-, t- k-l-k-í-i, --------,-------------,
jeseň a zima. το φ-------- κ-- ο χ-------. το φθινόπωρο και ο χειμώνας. 0
t- p---------- k-- o c--------. to p---------- k-- o c--------. to phthinópōro kai o cheimṓnas. t- p-t-i-ó-ō-o k-i o c-e-m-n-s. ------------------------------.
Leto je horúce. Το κ-------- ε---- ζ----. Το καλοκαίρι είναι ζεστό. 0
T- k-------- e---- z----. To k-------- e---- z----. To kalokaíri eínai zestó. T- k-l-k-í-i e-n-i z-s-ó. ------------------------.
V lete svieti slnko. Το κ-------- λ----- ο ή----. Το καλοκαίρι λάμπει ο ήλιος. 0
T- k-------- l----- o ḗ----. To k-------- l----- o ḗ----. To kalokaíri lámpei o ḗlios. T- k-l-k-í-i l-m-e- o ḗ-i-s. ---------------------------.
V lete sa radi chodíme prechádzať. Το κ-------- μ-- α----- ν- π--------. Το καλοκαίρι μας αρέσει να περπατάμε. 0
T- k-------- m-- a----- n- p--------. To k-------- m-- a----- n- p--------. To kalokaíri mas arései na perpatáme. T- k-l-k-í-i m-s a-é-e- n- p-r-a-á-e. ------------------------------------.
Zima je chladná. Ο χ------- ε---- κ----. Ο χειμώνας είναι κρύος. 0
O c-------- e---- k----. O c-------- e---- k----. O cheimṓnas eínai krýos. O c-e-m-n-s e-n-i k-ý-s. -----------------------.
V zime sneží alebo prší. Το- χ------ χ------- ή β-----. Τον χειμώνα χιονίζει ή βρέχει. 0
T-- c------- c-------- ḗ b------. To- c------- c-------- ḗ b------. Ton cheimṓna chionízei ḗ bréchei. T-n c-e-m-n- c-i-n-z-i ḗ b-é-h-i. --------------------------------.
V zime radi zostávame doma. Το- χ------ μ-- α----- ν- μ------ σ-- σ----. Τον χειμώνα μας αρέσει να μένουμε στο σπίτι. 0
T-- c------- m-- a----- n- m------ s-- s----. To- c------- m-- a----- n- m------ s-- s----. Ton cheimṓna mas arései na ménoume sto spíti. T-n c-e-m-n- m-s a-é-e- n- m-n-u-e s-o s-í-i. --------------------------------------------.
Je chladno. Κά--- κ---. Κάνει κρύο. 0
K---- k---. Ká--- k---. Kánei krýo. K-n-i k-ý-. ----------.
Prší. Βρ----. Βρέχει. 0
B------. Br-----. Bréchei. B-é-h-i. -------.
Fúka vietor. Φυ----. Φυσάει. 0
P------. Ph-----. Physáei. P-y-á-i. -------.
Je teplo. Κά--- ζ----. Κάνει ζέστη. 0
K---- z----. Ká--- z----. Kánei zéstē. K-n-i z-s-ē. -----------.
Je slnečno. Έχ-- ή--- / λ------. Έχει ήλιο / λιακάδα. 0
É---- ḗ--- / l------. Éc--- ḗ--- / l------. Échei ḗlio / liakáda. É-h-i ḗ-i- / l-a-á-a. -----------/--------.
Je jasno. Έχ-- λ--- σ-------. Έχει λίγη συννεφιά. 0
É---- l--- s--------. Éc--- l--- s--------. Échei lígē synnephiá. É-h-i l-g- s-n-e-h-á. --------------------.
Aké je dnes počasie? Τι κ---- κ---- σ-----; Τι καιρό κάνει σήμερα; 0
T- k---- k---- s-----? Ti k---- k---- s-----? Ti kairó kánei sḗmera? T- k-i-ó k-n-i s-m-r-? ---------------------?
Dnes je chladno. Σή---- κ---- κ---. Σήμερα κάνει κρύο. 0
S----- k---- k---. Sḗ---- k---- k---. Sḗmera kánei krýo. S-m-r- k-n-i k-ý-. -----------------.
Dnes je teplo. Σή---- κ---- ζ----. Σήμερα κάνει ζέστη. 0
S----- k---- z----. Sḗ---- k---- z----. Sḗmera kánei zéstē. S-m-r- k-n-i z-s-ē. ------------------.

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!