Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   nl Seizoenen en weer

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [zestien]

Seizoenen en weer

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina holandčina Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: Di- -ijn d-------ene-: D-- z--- d- s--------- D-t z-j- d- s-i-o-n-n- ---------------------- Dit zijn de seizoenen: 0
Jar, leto, Lent-- -ome-, L----- z----- L-n-e- z-m-r- ------------- Lente, zomer, 0
jeseň a zima. he-f-t-e---int-r. h----- e- w------ h-r-s- e- w-n-e-. ----------------- herfst en winter. 0
Leto je horúce. D---o----i- -e--. D- z---- i- h---- D- z-m-r i- h-e-. ----------------- De zomer is heet. 0
V lete svieti slnko. I- -e z-m-- -ch--nt--- zo-. I- d- z---- s------ d- z--- I- d- z-m-r s-h-j-t d- z-n- --------------------------- In de zomer schijnt de zon. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. In-de z--er g--n we -ra------d--e-. I- d- z---- g--- w- g---- w-------- I- d- z-m-r g-a- w- g-a-g w-n-e-e-. ----------------------------------- In de zomer gaan we graag wandelen. 0
Zima je chladná. De w-nt-r -----ud. D- w----- i- k---- D- w-n-e- i- k-u-. ------------------ De winter is koud. 0
V zime sneží alebo prší. I-------n-er-sneeu-t of re-e-- het. I- d- w----- s------ o- r----- h--- I- d- w-n-e- s-e-u-t o- r-g-n- h-t- ----------------------------------- In de winter sneeuwt of regent het. 0
V zime radi zostávame doma. I--de--i-t------j--n-we -ra-g-t--i-. I- d- w----- b------ w- g---- t----- I- d- w-n-e- b-i-v-n w- g-a-g t-u-s- ------------------------------------ In de winter blijven we graag thuis. 0
Je chladno. He- -s--o--. H-- i- k---- H-t i- k-u-. ------------ Het is koud. 0
Prší. H-t r-----. H-- r------ H-t r-g-n-. ----------- Het regent. 0
Fúka vietor. H-t---a-t. H-- w----- H-t w-a-t- ---------- Het waait. 0
Je teplo. Het -s ----. H-- i- w---- H-t i- w-r-. ------------ Het is warm. 0
Je slnečno. Het------n--g. H-- i- z------ H-t i- z-n-i-. -------------- Het is zonnig. 0
Je jasno. He--i----l--r. H-- i- h------ H-t i- h-l-e-. -------------- Het is helder. 0
Aké je dnes počasie? H---is-he- w--r ---d-a-? H-- i- h-- w--- v------- H-e i- h-t w-e- v-n-a-g- ------------------------ Hoe is het weer vandaag? 0
Dnes je chladno. He- is -o-d--an-a--. H-- i- k--- v------- H-t i- k-u- v-n-a-g- -------------------- Het is koud vandaag. 0
Dnes je teplo. H-t-i- -a-m-van--a-. H-- i- w--- v------- H-t i- w-r- v-n-a-g- -------------------- Het is warm vandaag. 0

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!