Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   zh 四季和天气

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16[十六]

16 [Shíliù]

四季和天气

[sìjì hé tiānqì]

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   

slovenčina čínština (zjednodušená) Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: 这是 一--- 四- : 这是 一年中的 四季 : 0
zh- s-- y- n--- z---- d- s---:zhè shì yī nián zhōng de sìjì:
Jar, leto, 春天- 夏天 春天, 夏天 0
Ch------- x-----nChūntiān, xiàtiān
jeseň a zima. 秋天 和 冬天 秋天 和 冬天 0
qi----- h- d------nqiūtiān hé dōngtiān
   
Leto je horúce. 夏天 很 热 。 夏天 很 热 。 0
xi----- h-- r-.xiàtiān hěn rè.
V lete svieti slnko. 夏天 总- 出-- 。 夏天 总是 出太阳 。 0
Xi----- z--- s-- c-- t------.Xiàtiān zǒng shì chū tàiyáng.
V lete sa radi chodíme prechádzať. 夏天 我- 喜- 去 散- 。 夏天 我们 喜欢 去 散步 。 0
Xi----- w---- x----- q- s----.Xiàtiān wǒmen xǐhuān qù sànbù.
   
Zima je chladná. 冬天 很 冷 。 冬天 很 冷 。 0
Dō------ h-- l---.Dōngtiān hěn lěng.
V zime sneží alebo prší. 冬天 下- 或 下- 。 冬天 下雪 或 下雨 。 0
Dō------ x-- x-- h-- x-- y-.Dōngtiān xià xuě huò xià yǔ.
V zime radi zostávame doma. 冬天 我- 喜- 呆- 家- 。 冬天 我们 喜欢 呆在 家里 。 0
Dō------ w---- x----- d-- z-- j----.Dōngtiān wǒmen xǐhuān dāi zài jiālǐ.
   
Je chladno. 天气 很 冷 天气 很 冷 0
Ti---- h-- l--gTiānqì hěn lěng
Prší. 天 在 下雨 天 在 下雨 0
ti-- z----- yǔtiān zàixià yǔ
Fúka vietor. 有 风 。 有 风 。 0
yǒ- f---.yǒu fēng.
   
Je teplo. 天 暖- 。 天 暖和 。 0
Ti-- n------.Tiān nuǎnhuo.
Je slnečno. 阳光 灿-- 天- 。 阳光 灿烂的 天气 。 0
Yá------- c----- d- t-----.Yángguāng cànlàn de tiānqì.
Je jasno. 天气 晴- 。 天气 晴朗 。 0
Ti---- q-------.Tiānqì qínglǎng.
   
Aké je dnes počasie? 今天 天- 怎-- ? 今天 天气 怎么样 ? 0
Jī----- t----- z---- y---?Jīntiān tiānqì zěnme yàng?
Dnes je chladno. 今天 天- 很- 。 今天 天气 很冷 。 0
Jī----- t----- h-- l---.Jīntiān tiānqì hěn lěng.
Dnes je teplo. 今天 天- 暖- 。 今天 天气 暖和 。 0
Jī----- t----- n------.Jīntiān tiānqì nuǎnhuo.
   

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!