Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   bg Почистване на къщата

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [осемнайсет]

18 [osemnayset]

Почистване на къщата

[Pochistvane na kyshchata]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Д----е ----та Д--- е с----- Д-е- е с-б-т- ------------- Днес е събота 0
Dne- ---s---ta D--- y- s----- D-e- y- s-b-t- -------------- Dnes ye sybota
Dnes máme čas. Д--с -ие--мам--в--ме. Д--- н-- и---- в----- Д-е- н-е и-а-е в-е-е- --------------------- Днес ние имаме време. 0
D-e---i- i--m- v-e-e. D--- n-- i---- v----- D-e- n-e i-a-e v-e-e- --------------------- Dnes nie imame vreme.
Dnes upratujeme byt. Д-е--ни- чист---ж-л-щето. Д--- н-- ч----- ж-------- Д-е- н-е ч-с-и- ж-л-щ-т-. ------------------------- Днес ние чистим жилището. 0
Dne--n-e-c--s-i- z---ishc--t-. D--- n-- c------ z------------ D-e- n-e c-i-t-m z-i-i-h-h-t-. ------------------------------ Dnes nie chistim zhilishcheto.
Čistím kúpeľňu. А- чи-тя---ня--. А- ч---- б------ А- ч-с-я б-н-т-. ---------------- Аз чистя банята. 0
Az---i--ya -anya-a. A- c------ b------- A- c-i-t-a b-n-a-a- ------------------- Az chistya banyata.
Môj muž umýva auto. Мо-- м-ж-мие----а-а. М--- м-- м-- к------ М-я- м-ж м-е к-л-т-. -------------------- Моят мъж мие колата. 0
Mo--t m-z- mi--ko-ata. M---- m--- m-- k------ M-y-t m-z- m-e k-l-t-. ---------------------- Moyat myzh mie kolata.
Deti čistia bicykle. Де-а-- ч--т----елосипе-----/ --л-----. Д----- ч----- в----------- / к-------- Д-ц-т- ч-с-я- в-л-с-п-д-т- / к-л-л-т-. -------------------------------------- Децата чистят велосипедите / колелата. 0
D--sata c-ist--- -e----p-di-e / --l-l--a. D------ c------- v----------- / k-------- D-t-a-a c-i-t-a- v-l-s-p-d-t- / k-l-l-t-. ----------------------------------------- Detsata chistyat velosipedite / kolelata.
Stará mama polieva kvety. Баб- п--ива-----я--. Б--- п----- ц------- Б-б- п-л-в- ц-е-я-а- -------------------- Баба полива цветята. 0
B-ba--o-i----s--t--ta. B--- p----- t--------- B-b- p-l-v- t-v-t-a-a- ---------------------- Baba poliva tsvetyata.
Deti upratujú detskú izbu. Де-а---ра--р-бв-т-дет-кат--ст-я. Д----- р--------- д------- с---- Д-ц-т- р-з-р-б-а- д-т-к-т- с-а-. -------------------------------- Децата разтребват детската стая. 0
De-sata-raz-r----- d-t--at--staya. D------ r--------- d------- s----- D-t-a-a r-z-r-b-a- d-t-k-t- s-a-a- ---------------------------------- Detsata raztrebvat detskata staya.
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Мо-----ж---зт-е--- бю--т----. М--- м-- р-------- б----- с-- М-я- м-ж р-з-р-б-а б-р-т- с-. ----------------------------- Моят мъж разтребва бюрото си. 0
Mo----m-zh-raz-r---a-byu---o--i. M---- m--- r-------- b------ s-- M-y-t m-z- r-z-r-b-a b-u-o-o s-. -------------------------------- Moyat myzh raztrebva byuroto si.
Dávam prádlo do práčky. А- с--гам-п--не-----пе--лн-т-. А- с----- п------ в п--------- А- с-а-а- п-а-е-о в п-р-л-я-а- ------------------------------ Аз слагам прането в пералнята. 0
A----a------a-----v pe---n--ta. A- s----- p------ v p---------- A- s-a-a- p-a-e-o v p-r-l-y-t-. ------------------------------- Az slagam praneto v peralnyata.
Vešiam prádlo. А--п-ост-р-- --а-е--. А- п-------- п------- А- п-о-т-р-м п-а-е-о- --------------------- Аз простирам прането. 0
Az --o----a- p---eto. A- p-------- p------- A- p-o-t-r-m p-a-e-o- --------------------- Az prostiram praneto.
Žehlím prádlo. А- гла-- пра----. А- г---- п------- А- г-а-я п-а-е-о- ----------------- Аз гладя прането. 0
Az gla-ya-p-a-e-o. A- g----- p------- A- g-a-y- p-a-e-o- ------------------ Az gladya praneto.
Okná sú špinavé. Про----и-- са-------. П--------- с- м------ П-о-о-ц-т- с- м-ъ-н-. --------------------- Прозорците са мръсни. 0
P-o-o----t--s--mrysni. P---------- s- m------ P-o-o-t-i-e s- m-y-n-. ---------------------- Prozortsite sa mrysni.
Dlážka je špinavá. П--ъ- --м-ъ---. П---- е м------ П-д-т е м-ъ-е-. --------------- Подът е мръсен. 0
P-d-t-----r-se-. P---- y- m------ P-d-t y- m-y-e-. ---------------- Podyt ye mrysen.
Riad je špinavý. Съд--ете-----р-сни. С------- с- м------ С-д-в-т- с- м-ъ-н-. ------------------- Съдовете са мръсни. 0
S-do--t- s- m-y--i. S------- s- m------ S-d-v-t- s- m-y-n-. ------------------- Sydovete sa mrysni.
Kto umýva okná? Ко--ч-ст- -р--о-цит-? К-- ч---- п---------- К-й ч-с-и п-о-о-ц-т-? --------------------- Кой чисти прозорците? 0
K------s-- -ro-o----te? K-- c----- p----------- K-y c-i-t- p-o-o-t-i-e- ----------------------- Koy chisti prozortsite?
Kto vysáva? К-- ч--ти с -р-х-с--кач---а? К-- ч---- с п--------------- К-й ч-с-и с п-а-о-м-к-ч-а-а- ---------------------------- Кой чисти с прахосмукачката? 0
Koy --i--- ---r-kh-smuk---kat-? K-- c----- s p----------------- K-y c-i-t- s p-a-h-s-u-a-h-a-a- ------------------------------- Koy chisti s prakhosmukachkata?
Kto umýva riad? К-й---е ---ов--е? К-- м-- с-------- К-й м-е с-д-в-т-? ----------------- Кой мие съдовете? 0
K-- m-- sydovete? K-- m-- s-------- K-y m-e s-d-v-t-? ----------------- Koy mie sydovete?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !