Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   da Rengøring

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [atten]

Rengøring

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina dánčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. I-dag -r --t-lø-da-. I d-- e- d-- l------ I d-g e- d-t l-r-a-. -------------------- I dag er det lørdag. 0
Dnes máme čas. I-da- -a--vi -id. I d-- h-- v- t--- I d-g h-r v- t-d- ----------------- I dag har vi tid. 0
Dnes upratujeme byt. I -a--gø--vi --n--i lej-i-h---n. I d-- g-- v- r--- i l----------- I d-g g-r v- r-n- i l-j-i-h-d-n- -------------------------------- I dag gør vi rent i lejligheden. 0
Čistím kúpeľňu. J-g-gør-rent-i b-dev----s-t. J-- g-- r--- i b------------ J-g g-r r-n- i b-d-v-r-l-e-. ---------------------------- Jeg gør rent i badeværelset. 0
Môj muž umýva auto. M-n---n- ----e- ----n. M-- m--- v----- b----- M-n m-n- v-s-e- b-l-n- ---------------------- Min mand vasker bilen. 0
Deti čistia bicykle. B--ne-e----s--------rne. B------ p----- c-------- B-r-e-e p-d-e- c-k-e-n-. ------------------------ Børnene pudser cyklerne. 0
Stará mama polieva kvety. Beds-e-o- --n-e----o--t---e. B-------- v----- b---------- B-d-t-m-r v-n-e- b-o-s-e-n-. ---------------------------- Bedstemor vander blomsterne. 0
Deti upratujú detskú izbu. B-r---e--ydde-------bø--evæ---s--. B------ r----- o- i b------------- B-r-e-e r-d-e- o- i b-r-e-æ-e-s-t- ---------------------------------- Børnene rydder op i børneværelset. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M-n -and-r--d-r -p-p---i-----iv-bo-d. M-- m--- r----- o- p- s-- s---------- M-n m-n- r-d-e- o- p- s-t s-r-v-b-r-. ------------------------------------- Min mand rydder op på sit skrivebord. 0
Dávam prádlo do práčky. Je- ---ter v-sket--e- i-v---ema-ki---. J-- p----- v--------- i v------------- J-g p-t-e- v-s-e-ø-e- i v-s-e-a-k-n-n- -------------------------------------- Jeg putter vasketøjet i vaskemaskinen. 0
Vešiam prádlo. Jeg -æ--e- -asket-jet--p. J-- h----- v--------- o-- J-g h-n-e- v-s-e-ø-e- o-. ------------------------- Jeg hænger vasketøjet op. 0
Žehlím prádlo. J-g -tr---- ----etøj--. J-- s------ v---------- J-g s-r-g-r v-s-e-ø-e-. ----------------------- Jeg stryger vasketøjet. 0
Okná sú špinavé. Vindu---e e- sn----de. V-------- e- s-------- V-n-u-r-e e- s-a-s-d-. ---------------------- Vinduerne er snavsede. 0
Dlážka je špinavá. Gulvet -r -n----t. G----- e- s------- G-l-e- e- s-a-s-t- ------------------ Gulvet er snavset. 0
Riad je špinavý. S--vic----r besk-d-. S------- e- b------- S-r-i-e- e- b-s-i-t- -------------------- Servicet er beskidt. 0
Kto umýva okná? H-e- -u-s-r vi-duern-? H--- p----- v--------- H-e- p-d-e- v-n-u-r-e- ---------------------- Hvem pudser vinduerne? 0
Kto vysáva? H-e- s----u--r? H--- s--------- H-e- s-ø-s-g-r- --------------- Hvem støvsuger? 0
Kto umýva riad? Hve--v-s----op? H--- v----- o-- H-e- v-s-e- o-? --------------- Hvem vasker op? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !