Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   eo Dompurigado

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [dek ok]

Dompurigado

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Dnes je sobota. Hod--ŭ-es--s s-bat-. H----- e---- s------ H-d-a- e-t-s s-b-t-. -------------------- Hodiaŭ estas sabato. 0
Dnes máme čas. Ho-ia- ni-hav---tempo-. H----- n- h---- t------ H-d-a- n- h-v-s t-m-o-. ----------------------- Hodiaŭ ni havas tempon. 0
Dnes upratujeme byt. H--i---------i---a--la--o-ejon. H----- n- p-------- l- l------- H-d-a- n- p-r-g-d-s l- l-ĝ-j-n- ------------------------------- Hodiaŭ ni purigadas la loĝejon. 0
Čistím kúpeľňu. M---ur---da--l---a----b--n. M- p-------- l- b---------- M- p-r-g-d-s l- b-n-a-b-o-. --------------------------- Mi purigadas la banĉambron. 0
Môj muž umýva auto. Mia--dz- l-v---la -ŭt-n. M-- e--- l---- l- a----- M-a e-z- l-v-s l- a-t-n- ------------------------ Mia edzo lavas la aŭton. 0
Deti čistia bicykle. L- inf-no- pur-g-da---- -i-ik---n. L- i------ p-------- l- b--------- L- i-f-n-j p-r-g-d-s l- b-c-k-o-n- ---------------------------------- La infanoj purigadas la biciklojn. 0
Stará mama polieva kvety. A-i--- a-v-ma--l---l-ro-n. A----- a------ l- f------- A-i-j- a-v-m-s l- f-o-o-n- -------------------------- Avinjo akvumas la florojn. 0
Deti upratujú detskú izbu. La inf-no----dig----- ---a---m--o-. L- i------ o------ l- i------------ L- i-f-n-j o-d-g-s l- i-f-n-a-b-o-. ----------------------------------- La infanoj ordigas la infanĉambron. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M-a--dzo -rd------i-- ---ib---bl--. M-- e--- o------ s--- s------------ M-a e-z- o-d-g-s s-a- s-r-b-t-b-o-. ----------------------------------- Mia edzo ordigas sian skribotablon. 0
Dávam prádlo do práčky. Mi eni-as -a--avo-a--n e--la-l---aŝ-no-. M- e----- l- l-------- e- l- l---------- M- e-i-a- l- l-v-t-ĵ-n e- l- l-v-a-i-o-. ---------------------------------------- Mi enigas la lavotaĵon en la lavmaŝinon. 0
Vešiam prádlo. Mi -t-n-as-la---ki-o-a--lav---ĵon. M- e------ l- s-------- l--------- M- e-e-d-s l- s-k-g-t-n l-v-t-ĵ-n- ---------------------------------- Mi etendas la sekigotan lavitaĵon. 0
Žehlím prádlo. M----a-as--a-l---ta--n. M- g----- l- l--------- M- g-a-a- l- l-v-t-ĵ-n- ----------------------- Mi gladas la lavitaĵon. 0
Okná sú špinavé. La --ne--r---e-tas--al---aj. L- f-------- e---- m-------- L- f-n-s-r-j e-t-s m-l-u-a-. ---------------------------- La fenestroj estas malpuraj. 0
Dlážka je špinavá. L- ----ko-es----m--p--a. L- p----- e---- m------- L- p-a-k- e-t-s m-l-u-a- ------------------------ La planko estas malpura. 0
Riad je špinavý. L---a---o-e--as ---pu--. L- v----- e---- m------- L- v-z-r- e-t-s m-l-u-a- ------------------------ La vazaro estas malpura. 0
Kto umýva okná? Ki--p--igadas--a-f-ne---o-n? K-- p-------- l- f---------- K-u p-r-g-d-s l- f-n-s-r-j-? ---------------------------- Kiu purigadas la fenestrojn? 0
Kto vysáva? Kiu p-lv-s-ĉ-s? K-- p---------- K-u p-l-o-u-a-? --------------- Kiu polvosuĉas? 0
Kto umýva riad? K-u--a-as-la--az-ro-? K-- l---- l- v------- K-u l-v-s l- v-z-r-n- --------------------- Kiu lavas la vazaron? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !