Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   et Suurpuhastus

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [kaheksateist]

Suurpuhastus

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. T--a ---la-päev. T--- o- l------- T-n- o- l-u-ä-v- ---------------- Täna on laupäev. 0
Dnes máme čas. Tä------me---a--a. T--- o- m--- a---- T-n- o- m-i- a-g-. ------------------ Täna on meil aega. 0
Dnes upratujeme byt. T-na--or-----e m---o--e--t. T--- k-------- m- k-------- T-n- k-r-s-a-e m- k-r-e-i-. --------------------------- Täna koristame me korterit. 0
Čistím kúpeľňu. Ma p--a-ta- -an-it--a. M- p------- v--------- M- p-h-s-a- v-n-i-u-a- ---------------------- Ma puhastan vannituba. 0
Môj muž umýva auto. M--m-es -es---aut-t. M- m--- p---- a----- M- m-e- p-s-b a-t-t- -------------------- Mu mees peseb autot. 0
Deti čistia bicykle. L-ps-d puh-s----d-jalgra-t-id. L----- p--------- j----------- L-p-e- p-h-s-a-a- j-l-r-t-a-d- ------------------------------ Lapsed puhastavad jalgrattaid. 0
Stará mama polieva kvety. V---------stab l-l-i. V------ k----- l----- V-n-e-a k-s-a- l-l-i- --------------------- Vanaema kastab lilli. 0
Deti upratujú detskú izbu. L--sed k----tav-d------to--är-. L----- k--------- l------- ä--- L-p-e- k-r-s-a-a- l-s-e-o- ä-a- ------------------------------- Lapsed koristavad lastetoa ära. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. M- -e----oristab-o-a---rj--us---da. M- m--- k------- o-- k------------- M- m-e- k-r-s-a- o-a k-r-u-u-l-u-a- ----------------------------------- Mu mees koristab oma kirjutuslauda. 0
Dávam prádlo do práčky. M--a----en r-i-----es--a------e. M--- p---- r----- p------------- M-n- p-n-n r-i-e- p-s-m-s-n-s-e- -------------------------------- Mina panen riided pesumasinasse. 0
Vešiam prádlo. Ma ---ut-n p-s----es. M- r------ p--- ü---- M- r-p-t-n p-s- ü-e-. --------------------- Ma riputan pesu üles. 0
Žehlím prádlo. M- -ri-gi---e-u. M- t------ p---- M- t-i-g-n p-s-. ---------------- Ma triigin pesu. 0
Okná sú špinavé. Ak-a--o--m---a-. A---- o- m------ A-n-d o- m-s-a-. ---------------- Aknad on mustad. 0
Dlážka je špinavá. P-ra-d-on mu-t. P----- o- m---- P-r-n- o- m-s-. --------------- Põrand on must. 0
Riad je špinavý. Nõud ---m-st-d. N--- o- m------ N-u- o- m-s-a-. --------------- Nõud on mustad. 0
Kto umýva okná? K-s-ak-a- ära---seb? K-- a---- ä-- p----- K-s a-n-d ä-a p-s-b- -------------------- Kes aknad ära peseb? 0
Kto vysáva? K-- --ta---olmu? K-- v---- t----- K-s v-t-b t-l-u- ---------------- Kes võtab tolmu? 0
Kto umýva riad? K-- p--e- -õu-? K-- p---- n---- K-s p-s-b n-u-? --------------- Kes peseb nõud? 0

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !