Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   fr Faire le ménage

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [dix-huit]

Faire le ménage

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina francúzština Prehrať Viac
Dnes je sobota. A--ou---hui, -o-- --mm-s Samedi. A----------- n--- s----- S------ A-j-u-d-h-i- n-u- s-m-e- S-m-d-. -------------------------------- Aujourd’hui, nous sommes Samedi. 0
Dnes máme čas. Aujo-rd’h--, -ou--a--ns -e-----s. A----------- n--- a---- l- t----- A-j-u-d-h-i- n-u- a-o-s l- t-m-s- --------------------------------- Aujourd’hui, nous avons le temps. 0
Dnes upratujeme byt. Au-our--hui- no-s-f-------le---n----d--s -----a--e---t. A----------- n--- f------ l- m----- d--- l------------- A-j-u-d-h-i- n-u- f-i-o-s l- m-n-g- d-n- l-a-p-r-e-e-t- ------------------------------------------------------- Aujourd’hui, nous faisons le ménage dans l’appartement. 0
Čistím kúpeľňu. Je -ettoie -a sal---d- bai-. J- n------ l- s---- d- b---- J- n-t-o-e l- s-l-e d- b-i-. ---------------------------- Je nettoie la salle de bain. 0
Môj muž umýva auto. Mon-mar- l--- la v-iture. M-- m--- l--- l- v------- M-n m-r- l-v- l- v-i-u-e- ------------------------- Mon mari lave la voiture. 0
Deti čistia bicykle. L-s-e--ants----to---t l-s v-l-s. L-- e------ n-------- l-- v----- L-s e-f-n-s n-t-o-e-t l-s v-l-s- -------------------------------- Les enfants nettoient les vélos. 0
Stará mama polieva kvety. M--ie a-r-s---e---leurs. M---- a----- l-- f------ M-m-e a-r-s- l-s f-e-r-. ------------------------ Mamie arrose les fleurs. 0
Deti upratujú detskú izbu. Les -nfa-t--ran-ent -a -h---re d-- ---ants. L-- e------ r------ l- c------ d-- e------- L-s e-f-n-s r-n-e-t l- c-a-b-e d-s e-f-n-s- ------------------------------------------- Les enfants rangent la chambre des enfants. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Mo- -a-i -------o- ---e-u. M-- m--- r---- s-- b------ M-n m-r- r-n-e s-n b-r-a-. -------------------------- Mon mari range son bureau. 0
Dávam prádlo do práčky. Je m--- l- -ing- -a-s -a-ma------à -ave-. J- m--- l- l---- d--- l- m------ à l----- J- m-t- l- l-n-e d-n- l- m-c-i-e à l-v-r- ----------------------------------------- Je mets le linge dans la machine à laver. 0
Vešiam prádlo. Je-m-t- -- l---e --sé---r. J- m--- l- l---- à s------ J- m-t- l- l-n-e à s-c-e-. -------------------------- Je mets le linge à sécher. 0
Žehlím prádlo. J- -e--s--------ng-. J- r------ l- l----- J- r-p-s-e l- l-n-e- -------------------- Je repasse le linge. 0
Okná sú špinavé. L-- --nê-r-s --nt----es. L-- f------- s--- s----- L-s f-n-t-e- s-n- s-l-s- ------------------------ Les fenêtres sont sales. 0
Dlážka je špinavá. Le p--nc-----st -a-e. L- p------- e-- s---- L- p-a-c-e- e-t s-l-. --------------------- Le plancher est sale. 0
Riad je špinavý. La-va--s-lle ------l-. L- v-------- e-- s---- L- v-i-s-l-e e-t s-l-. ---------------------- La vaisselle est sale. 0
Kto umýva okná? Qu--n--t--e -e- v-t-e--? Q-- n------ l-- v----- ? Q-i n-t-o-e l-s v-t-e- ? ------------------------ Qui nettoie les vitres ? 0
Kto vysáva? Q-----sse -’-sp---t-u- ? Q-- p---- l----------- ? Q-i p-s-e l-a-p-r-t-u- ? ------------------------ Qui passe l’aspirateur ? 0
Kto umýva riad? Qui-fai--l- va-s-e-l--? Q-- f--- l- v-------- ? Q-i f-i- l- v-i-s-l-e ? ----------------------- Qui fait la vaisselle ? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !