Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   hu Takarítás

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [tizennyolc]

Takarítás

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Dnes je sobota. Ma -zo---t va-. M- s------ v--- M- s-o-b-t v-n- --------------- Ma szombat van. 0
Dnes máme čas. Ma v-n--d-nk. M- v-- i----- M- v-n i-ő-k- ------------- Ma van időnk. 0
Dnes upratujeme byt. M---i-a----tju- ----k-s-. M- k----------- a l------ M- k-t-k-r-t-u- a l-k-s-. ------------------------- Ma kitakarítjuk a lakást. 0
Čistím kúpeľňu. É--a--ü-d-sz-b----akar-t--. É- a f---------- t--------- É- a f-r-ő-z-b-t t-k-r-t-m- --------------------------- Én a fürdőszobát takarítom. 0
Môj muž umýva auto. A----j-- -os-- az---t-t. A f----- m---- a- a----- A f-r-e- m-s-a a- a-t-t- ------------------------ A férjem mossa az autót. 0
Deti čistia bicykle. A ---r-kek---sz-ít-á- a b-ci-l-k--. A g------- t--------- a b---------- A g-e-e-e- t-s-t-t-á- a b-c-k-i-e-. ----------------------------------- A gyerekek tisztítják a bicikliket. 0
Stará mama polieva kvety. N-g-mama öntö---a----á-o--t. N------- ö----- a v--------- N-g-m-m- ö-t-z- a v-r-g-k-t- ---------------------------- Nagymama öntözi a virágokat. 0
Deti upratujú detskú izbu. A ----e-e----n-be--a-j------ye--ks-o-á-. A g------- r----- r----- a g------------ A g-e-e-e- r-n-b- r-k-á- a g-e-e-s-o-á-. ---------------------------------------- A gyerekek rendbe rakják a gyerekszobát. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. A-férjem---n-e- -a--a- í-ó-s--alán. A f----- r----- r-- a- í----------- A f-r-e- r-n-e- r-k a- í-ó-s-t-l-n- ----------------------------------- A férjem rendet rak az íróasztalán. 0
Dávam prádlo do práčky. A--u-á-at - m-s-gépbe teszem. A r------ a m-------- t------ A r-h-k-t a m-s-g-p-e t-s-e-. ----------------------------- A ruhákat a mosógépbe teszem. 0
Vešiam prádlo. K----ít-- a-r--á--t. K-------- a r------- K-t-r-t-m a r-h-k-t- -------------------- Kiterítem a ruhákat. 0
Žehlím prádlo. Vasa--- ----hák--. V------ a r------- V-s-l-m a r-h-k-t- ------------------ Vasalom a ruhákat. 0
Okná sú špinavé. Az--b-ak-- p-s-k----. A- a------ p--------- A- a-l-k-k p-s-k-s-k- --------------------- Az ablakok piszkosak. 0
Dlážka je špinavá. A pa-ló-pi--k--. A p---- p------- A p-d-ó p-s-k-s- ---------------- A padló piszkos. 0
Riad je špinavý. Az-e---y---pi-z--s-k. A- e------ p--------- A- e-é-y-k p-s-k-s-k- --------------------- Az edények piszkosak. 0
Kto umýva okná? Ki ----lj- -- --lakokat? K- p------ a- a--------- K- p-c-l-a a- a-l-k-k-t- ------------------------ Ki pucolja az ablakokat? 0
Kto vysáva? Ki -o---------? K- p----------- K- p-r-z-v-z-k- --------------- Ki porszívózik? 0
Kto umýva riad? K------ga-j- -l--- ed---ek-t? K- m-------- e- a- e--------- K- m-s-g-t-a e- a- e-é-y-k-t- ----------------------------- Ki mosogatja el az edényeket? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !