Slovníček fráz

sk Domáce upratovanie   »   lv Mājas uzkopšana

18 [osemnásť]

Domáce upratovanie

Domáce upratovanie

18 [astoņpadsmit]

Mājas uzkopšana

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Dnes je sobota. Šo---n-i- ----die--. Š----- i- s--------- Š-d-e- i- s-s-d-e-a- -------------------- Šodien ir sestdiena. 0
Dnes máme čas. Šo-ien------ir-lai--. Š----- m--- i- l----- Š-d-e- m-m- i- l-i-s- --------------------- Šodien mums ir laiks. 0
Dnes upratujeme byt. Šodien mē- --k-p--- dz-v-kl-. Š----- m-- u------- d-------- Š-d-e- m-s u-k-p-a- d-ī-o-l-. ----------------------------- Šodien mēs uzkopjam dzīvokli. 0
Čistím kúpeľňu. Es -zko-ju-va--a- i-t---. E- u------ v----- i------ E- u-k-p-u v-n-a- i-t-b-. ------------------------- Es uzkopju vannas istabu. 0
Môj muž umýva auto. Mans-v--s--azgā-mašīn-. M--- v--- m---- m------ M-n- v-r- m-z-ā m-š-n-. ----------------------- Mans vīrs mazgā mašīnu. 0
Deti čistia bicykle. Bērn-----a ----i-e--s. B---- t--- d---------- B-r-i t-r- d-v-i-e-u-. ---------------------- Bērni tīra divriteņus. 0
Stará mama polieva kvety. V-c-āmiņa-a-l---p--es. V-------- a---- p----- V-c-ā-i-a a-l-j p-ķ-s- ---------------------- Vecmāmiņa aplej puķes. 0
Deti upratujú detskú izbu. Bē-ni u-ko-j-b-----i---bu. B---- u----- b---- i------ B-r-i u-k-p- b-r-u i-t-b-. -------------------------- Bērni uzkopj bērnu istabu. 0
Môj muž si upratuje svoj písací stôl. Ma---v-rs --k-r-o-sa-u--akstām-a-d-. M--- v--- s------ s--- r------------ M-n- v-r- s-k-r-o s-v- r-k-t-m-a-d-. ------------------------------------ Mans vīrs sakārto savu rakstāmgaldu. 0
Dávam prádlo do práčky. E--sa-ie---v--- v---s-mašīnā. E- s------ v--- v---- m------ E- s-l-e-u v-ļ- v-ļ-s m-š-n-. ----------------------------- Es salieku veļu veļas mašīnā. 0
Vešiam prádlo. E---z-----veļ-. E- i----- v---- E- i-k-r- v-ļ-. --------------- Es izkaru veļu. 0
Žehlím prádlo. E--gl-d--- -eļ-. E- g------ v---- E- g-u-i-u v-ļ-. ---------------- Es gludinu veļu. 0
Okná sú špinavé. Logi i- ne--r-. L--- i- n------ L-g- i- n-t-r-. --------------- Logi ir netīri. 0
Dlážka je špinavá. Grī-- -r netīr-. G---- i- n------ G-ī-a i- n-t-r-. ---------------- Grīda ir netīra. 0
Riad je špinavý. Tr--ki--r---t-ri. T----- i- n------ T-a-k- i- n-t-r-. ----------------- Trauki ir netīri. 0
Kto umýva okná? K-s -os-odri--- l--u-? K-- n---------- l----- K-s n-s-o-r-n-s l-g-s- ---------------------- Kas nospodrinās logus? 0
Kto vysáva? Ka----s-ks putekļu-? K-- i----- p-------- K-s i-s-k- p-t-k-u-? -------------------- Kas izsūks putekļus? 0
Kto umýva riad? K---n--az--- --a-k-s? K-- n------- t------- K-s n-m-z-ā- t-a-k-s- --------------------- Kas nomazgās traukus? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie v rannom veku

Cudzie jazyky sú čoraz dôležitejšie. Platí to aj v profesionálnom živote. Počet ľudí, ktorí sa učia cudzie jazyky, sa preto zvyšuje. Aj mnoho rodičov si želá, aby sa ich deti učili jazyky. Najlepšie už v mladosti. Na celom svete existuje preto mnoho medzinárodných základných škôl. Aj materské škôlky s viacjazyčnou výučbou sú čoraz obľúbenejšie. Začať s učením v útlom veku má svoje výhody. A to vďaka vývoju nášho mozgu. Až do 4 rokov veku sa v mozgu tvoria štruktúry pre jazyky. Neurónové siete nám pomáhajú pri učení. Neskôr sa nové štruktúry vytvárajú ťažšie. Staršie deti a dospelí sa učia cudzie jazyky oveľa horšie. Preto by sme mali skorý vývoj nášho mozgu aktívne podporovať. Stručne povedané: čím skôr, tým lepšie. Sú však aj ľudia, ktorí skoré učenie kritizujú. Majú strach, že viacjazyčnosť malé deti preťažuje. Navyše existuje nebezpečenstvo, že sa žiadny jazyk nenaučia poriadne. Z vedeckého hľadiska sú však tieto obavy neopodstatnené. Väčšina lingvistov a neuropsychológov sú v tomto smere optimisti. Vo svojich štúdiách na túto tému došli k pozitívnym výsledkom. Deti sa zväčša cudzie jazyky učia rady. A: keď sa deti učia jazyk, v danom jazyku aj myslia. Prostredníctvom cudzích jazykov tak spoznávajú aj svoj materinský jazyk. Zo znalosti jazykov potom profitujú celý život. Dokonca je lepšie, ak začnú ťažkými jazykmi. Mozog detí sa učí rýchlo a intuitívne. Je im jedno, či si pamätajú hello, ciao alebo néih hou !